Teploty v Európe sa za posledných 30 rokov zvýšili najmenej dvakrát rýchlejšie, než je celosvetový priemer. To je najviac zo všetkých kontinentov. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok (2. 11.) zverejnila Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Trend rýchlejšieho otepľovania za posledné tri desiatky rokov podľa vedcov pravdepodobne spôsobí mimoriadne teplá, požiare a záplavy, ktoré budú mať dosahy na spoločnosť, ekonomiku i ekosystémy.
Teploty sa od roku 1991 do roku 2021 zvyšovali v priemere o 0,5 stupňa Celzia za jednu dekádu. Už teraz je možné pozorovať fyzické dôsledky. Alpské ľadovce stratili medzi rokmi 1997 až 2021 v priemere 30 metrov zo svojho objemu, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. V lete 2021 prvýkrát v histórii zaznamenali zrážky na najvyššom bode Grónska.
Jedným z dôsledkov klimatickej krízy je aj strata ľudských životov. Podľa správy v roku 2021 viedlo mimoriadne počasie – hlavne búrky a záplavy – k stovkám úmrtí, priamo zasiahlo vyše pol milióna ľudí a spôsobilo ekonomické škody presahujúce 50 miliárd dolárov.
„Európa predstavuje živý obraz otepľujúceho sa sveta a pripomína nám, že aj dobre pripravené spoločnosti nie sú v bezpečí pred dosahmi extrémneho počasia,“ uviedol generálny riaditeľ WMO Petteri Taalas.
„V tomto roku, rovnako ako v roku 2021, boli veľké časti Európy postihnuté rozsiahlymi vlnami horúčav a sucha, ktoré podnietili požiare. V roku 2021 spôsobili výnimočné povodne smrť a skazu,“ dodal.
Európu čaká viac prírodných katastrof
Podľa správy bude tento trend pravdepodobne pokračovať a Európu tak v budúcnosti čaká viac prírodných katastrof. Teploty vo všetkých častiach Európy naďalej porastú tempom prekonávajúcim celosvetový priemer.
Stále klesajúce letné zrážky pravdepodobne spôsobia ničivé suchá. V neskorších mesiacoch budú pravdepodobne nasledovať extrémne dažde a záplavy vo všetkých regiónoch s výnimkou Stredozemia.
V správe je ale aj niekoľko pozitív. Zdôrazňuje, že mnohým európskym krajinám sa darí znižovať emisie skleníkových plynov. V EÚ klesli od roku 1990 do roku 2020 o 31 percent. Európa tiež podnikla niekoľko krokov na ochranu ľudí pred najhoršími dosahmi klimatickej krízy.
Napríklad systémy varovania pred extrémnym počasím ochránili približne 75 percent ľudí. Mnoho životov zachránili tiež akčné plány na ochranu pred horúčavami.
„Pokiaľ ide o zmierňovanie dosahov, dobré tempo znižovania emisií skleníkových plynov v regióne by malo pokračovať a ambície by sa mali ďalej zvyšovať. Európa môže zohrať kľúčovú úlohu pri dosiahnutí uhlíkovo neutrálnej spoločnosti do polovice storočia, aby bola splnená Parížska dohoda (o klíme),“ povedal Taalas.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa Európa otepľuje rýchlejšie ako iné časti sveta. Okrem iného má vysoký podiel pevniny, ktorá sa ohrieva rýchlejšie ako more. Arktída a všeobecne severné zemepisné šírky sú tiež celosvetovo najrýchlejšie sa otepľujúcimi oblasťami. Pomerne veľká časť Európy sa v nich nachádza.
Úlohu v otepľovaní tohto kontinentu ale zohráva aj mnoho ďalších klimatických javov.
