Británia a Kanada v piatok (9. 12.) uvalili sankcie na viac ako 50 ľudí z celého sveta, ktorých označili za „skorumpovaných politických predstaviteľov, porušovateľov ľudských práv a páchateľov sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktmi.“ Odvetné opatrenia sa týkajú predovšetkým osôb z Ruska a Iránu, ale aj z viacerých ďalších krajín, uviedla agentúra Reuters.
Britská vláda oznámila, že sankcie koordinovala s medzinárodnými partnermi pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii a Svetového dňa ľudských práv. Zahŕňajú podľa nej 30 osôb zapojených do činností, ako je mučenie väzňov či podnecovanie vojakov k znásilňovaniu civilistov.
„Naše dnešné sankcie idú ďalej, aby odhalili tých, ktorí stoja za ohavným porušovaním našich najzákladnejších práv,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničia James Cleverly.
Podľa kanadského ministerstva zahraničia sa sankcie týkajú 33 súčasných alebo bývalých vysokopostavených ruských predstaviteľov a šiestich subjektov zapojených do „systematického porušovania ľudských práv“ ruských občanov, ktorí protestovali proti ruskej invázii na Ukrajinu.
Britské ministerstvo zahraničia na sankčný režim nanovo zaradilo veliteľa ruskej 90. tankovej divízie Ramila Ibatullina, ktorý sa priamo zapojil do invázie na Ukrajinu. Predtým, v rokoch 2014 až 2017, slúžil v ruskom okupačnom vojsku na Donbase.
Sankcie sa dotkli aj Iránu a Mjanmarska
Britské sankcie sa okrem iného týkajú aj desiatich iránskych úradníkov napojených na súdnictvo a väznice. Súvisia s úmrtím Mahsy Amínovej. Kanada uvalila sankcie na 22 iránskych predstaviteľov, vrátane vysokopostavených poradcov duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Sankcie Britov sa týkajú aj malijskej odnože teroristickej siete al-Káida Katiba Macina, ktorá je najaktívnejšia v centrálnej časti Mali. Od roku 2012 dvadsaťmiliónová krajina zažila tri vojenské prevraty a je považovaná za politicky veľmi nestabilný štát.
Kanada tiež okrem Iránu a Ruska uvalila sankcie na 12 osôb a tri subjekty v Mjanmarsku. Tie vykonávajú kľúčové funkcie v mene vojenskej junty, uľahčujú toky zbraní pre armádu a umožňujú vojenské násilie, uviedla Ottawa.
Armáda sa v Mjanmarsku chopila moci po minuloročnom prevrate. Podľa ochrancov práv teraz junta pravidelne používa trest smrti ako „politický nástroj.“ Podľa organizácie na ochranu ľudských práv od prevratu zatli viac ako 16 500 ľudí. Z nich vyše 13 000 zostáva vo väzbe.
„Je treba urobiť ešte veľa práce, ale Kanada sa nikdy neprestane zasadzovať o ľudské práva,“ uviedla kanadská ministerka zahraničia Melanie Jolyová.
