Vyše 40 rokov patril významný slovenský herec Emanuel Romančík, ktorý už v detstve dostal prezývku Elo, k oporám Slovenského národného divadla. V jeho hereckej tvorbe dominovali predovšetkým charakterovo ušľachtilé a pozitívne typy hrdinov, presvedčivo sa však zhostil aj rozporných, záporných i komediálnych úloh. Od narodenia Ela Romančíka uplynulo v sobotu 17. decembra 100 rokov.
Emanuel Romančík sa narodil v Ružomberku. Prvé skúsenosti s herectvom nadobúdal od roku 1939, kedy za začal intenzívne venovať ochotníckemu divadlu v Podturni. Ako profesionál vystupoval v rokoch 1945-1956 na doskách Armádneho divadla v Martine, ktoré v súčasnosti nesie názov Slovenské komorné divadlo.
Následne sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde zotrval až do roku 2002. Počas svojej kariéry stvárnil na divadelných doskách množstvo rôznorodých postáv, bol schopný kreovať aj psychologicky zložité charaktery.
Objavil sa v javiskovom prevedení slovenskej dramatickej tvorby, ako napríklad v inscenáciách Ženský zákon (Miško, 1946), Čaj u pána senátora (Dr. Hronec, 1947), Antigona a tí druhí (Poručík, 1962) či Pštrosí večierok (Sirius, 1967).
Zo svetového repertoáru možno spomenúť jeho účinkovanie v rámci javiskového spracovania diel ako Úklady a láska (Ferdinand, 1954), Othello (Othello, 1955), Matka Guráž a jej deti (Strážmajster, 1971) alebo Revízor (Školský inšpektor, 1982).
Nechýbal ani v mimoriadne úspešnom muzikáli Na skle maľované v réžii Karola Zachara (1974). V roku 2001 naštudoval postavu Starca v Sofoklovej tragédii Vládca Oidipus.
Herecký talent uplatnil aj vo filme, televízii či v dramatickej rozhlasovej tvorbe. Zahral si v prvom slovenskom farebnom filme Rodná zem (1953), ktorý je oslavou slovenských ľudových piesní a tancov.
Spolu s herečkou Máriou Kráľovičovou účinkoval v prvej slovenskej televíznej inscenácii s názvom Do videnia, Lucienne v réžii Jána Roháča, ktorú odvysielali naživo 15. mája 1957 z bratislavského štúdia Československej televízie.
Zarezonoval aj vo filmových drámach
Zarezonoval aj vo vojnových filmových drámach ako Kapitán Dabač (1959), Polnočná omša (1962), Sám vojak v poli (1964) alebo Mŕtvi nespievajú (1965).
Významný český režisér Otakar Vávra ho obsadil do postavy humanistu Lautnera vo filme Kladivo na čarodejnice z roku 1969. V tom istom roku zaujal pod režisérskym vedením Pavla Haspru v dvojdielnej psychologickej dráme Portrét Doriana Graya nakrútenej podľa románu Oscara Wilda. Po boku Ctibora Filčíka, Mikuláša Hubu, Ivana Mistríka či Františka Dibarboru sa predviedol v dráme Dvanásť nahnevaných mužov (1981).
Vo filme Pomocník (1982), ktorý nakrútili na základe rovnomenného románu Ladislava Balleka, stvárnil hĺbavého a morálneho mäsiara Štefana Riečana. Známy je aj zo seriálu Povstalecká história (1984), v ktorom si zahral politického funkcionára Karola Šmidkeho.
Herec bol známy aj svojou maliarskou záľubou, karikatúrnym spôsobom zachytil takmer všetkých svojich hereckých kolegov.
Elo Romančík zomrel 9. októbra 2012 v Bratislave vo veku 89 rokov. Je otcom herca Ivana Romančíka. Mladší zo synov Juraj Romančík, ktorý bol tiež hercom a známym imitátorom Karla Gotta, zomrel v roku 2018.
