Ak sa nezrodí dohoda na reforme ústavy, ktorá by otvorila cestu k predčasným voľbám, pravdepodobne nastúpi úradnícka vláda. Politické strany majú čas na vyriešenie krízy do konca januára. V opačnom prípade zostaví svoj kabinet hlava štátu.
Úradnícka vláda však musí rovnako požiadať parlament o dôveru. A tu je problém. Väčšina strán by prezidentkinu vládu v parlamente nepodporila. Ústava už teraz pozná niekoľko krízových možností, ako by predčasné voľby mohli byť aj bez širšej politickej dohody.
Téme sa v Rádiožunále v Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Matej Baránek.
Politici sú pod tlakom. Ak sa do konca januára nedohodnú na reforme ústavy a predčasných voľbách nastúpi úradnícka vláda. To znamená, že hlava štátu by sa obrátila na odborníkov a vystavala vlastný kabinet. Ten by musel pripraviť programové vyhlásenie a do 30 dní od svojho vymenovania požiadať parlament o dôveru.
A tu sa situácia zamotáva. Väčšina politických strán má s prípadnou úradníckou vládou problém. Líder hnutia OĽANO Igor Matovič nevidí žiadny priestor na jej podporu, keďže za pádom kabinetu Eduarda Hegera (OĽANO) vidí okrem iných aj prezidentský palác.
„Budem presviedčať, samozrejme, všetkých našich poslancov, aby nevyslovili dôveru úradníckej vláde pani prezidentky, lebo v podstate aj jej politická strana hlasovala za pád tejto vlády. Od začiatku si myslím, že bola zainteresovaná v tom, aby vláda čím skôr padla,“ vyjadril sa Matovič.
Expremiér naráža na mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré má v parlamente len jedného poslanca. Zuzana Čaputová, pred tým, ako sa stala hlavou štátu, bola podpredsedníčkou strany. Po zvolení z nej odišla.
SaS úradnícku vládu nevylučuje
Zmierlivejší postoj k prípadnej úradníckej vláde má SaS, ktorá ju nevylučuje. Či by ju však podporili aj v parlamente je iná otázka. Predseda strany Richard Sulík (SaS) podotkol, že otázku úradníckej vláde ešte prediskutovanú nemajú. Tvrdí, že to možno nebude ani potrebné a dôjde k dohode. Pripúšťa možnosť úradníckej vlády.
Peter Pellegrini (Hlas-SD) je presvedčený, že úradnícka vláda nie je v prospech nikoho. Ani hlavy štátu. Podľa neho nie je v prezidentkinom záujme prevziať na seba definitívnu zodpovednosť za riadenie krajiny. Vysvetlil, že vymenovaním úradníckej vlády by sa stala politicky zodpovednou za to, čo sa na Slovensku bude diať.
Strany pôvodnej štvorkoalície sa majú najbližšie stretnúť opäť v nedeľu (22. 1.), keďže o reforme ústavy sa má v parlamente hlasovať budúci týždeň. A to aj v prípade, ak sa nedohodnú.
„V prípade, že neprijmeme tento ústavný zákon, všetko absolútne padá. Aj opozícia tak môže zabudnúť na predčasné voľby a bude vládnuť pani prezidentka s vládou, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou nebude mať podporu v parlamente,“ povedal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Úradnícka vláda by však mala plné právomoci, minimálne do hlasovania o dôvere. To by bol výrazný rozdiel oproti tej súčasnej. Ak by zlyhali politické pokusy o reformu ústavy, prezidentka môže rozpustiť za určitých okolností parlament sama. Konkrétne, ak by nebola snemovňa tri mesiace uznášaniaschopná alebo by polroka blokovala hlasovanie o dôvere novej vlády.
