Aj kocka cukru má svoj pamätník, a to v juhočeskom mestečku Dačice. Práve v tunajšom cukrovare vyrobili prvý kockový cukor na svete. Riaditeľ cukrovaru Jakub Krištof Rad ho prvý raz vylisoval už v roku 1841, patent na výrobu mu však vo Viedni udelili 23. januára 1843.
V pondelok (23. 1.) uplynie 180 rokov od tohto okamihu, ktorý sa dá považovať za oficiálne narodeniny kockového cukru.
Jakub Krištof Rad (Jacob Christoph Rad) sa narodil 25. marca 1799 vo švajčiarskom meste Rheinfelden. V roku 1840 sa stal riaditeľom cukrovaru v Dačiciach, mestečku neďaleko dnešnej česko-rakúskej hranice. Prispel k modernizácii tunajšej výroby a zaviedol tu prvý parný stroj.
Želanie Radovej manželky
V tom čase sa vyrábal cukor v homoliach alebo v bochníkoch. Juliana Radová, manželka Jakuba Krištofa Rada, žila čulým spoločenským životom, čo sa spájalo aj s častými návštevami. Keď hostí ponúkala kávou alebo čajom, bola nútená vysekávať cukor z homole, čo nebola jednoduchá úloha.
Keď si jedného dňa pri tejto činnosti poranila prst, obrátila sa na svojho manžela, ale aj na ďalších predstaviteľov cukrovaru. Jakub Krištof Rad ako správny muž vyhovel želaniu svojej ženy a zostrojil lis na kockový cukor. Obsahoval 400 otvorov.
Ešte vlhký cukor sa rozotrel v lise, z ktorého potom vypadávali hotové kocky a tie sa ďalších desať až dvanásť hodín sušili a tuhli. Tak pani Radová dostala ako bolestné tri mesiace po svojom zranení svojrázny darček od muža – 350 kociek cukru.
Vyrábali sa v dvoch veľkostiach
Keď Jakub Krištof Rad v roku 1843 získal patent, predal ho dačickému cukrovaru, ale aj do niektorých ďalších krajín, napríklad do Anglicka, Švajčiarska či Nemecka. Dačický cukrovar začal dodávať na trh kocky s názvom Čajový cukor (Thee-Zucker) alebo Viedenský kockový cukor (Wiener Würfelzucker).
Kocky sa vyrábali v dvoch veľkostiach – s hranou 1,2 cm alebo 1,5 cm. Popri bielom cukre sa vyrábal aj cukor hnedý alebo červený. Aj keď bol kockový cukor trochu drahší, získal si popularitu pre jednoduchú manipuláciu. Výhodou tiež bolo, že sa kocky ľahko rátali.
Dovoz cukrovej repy predražoval výrobu
Dačický cukrovar však postupne upadal, pretože sa nachádzal v oblasti, kde sa nepestovala cukrová repa. Jej dovoz tak predražoval výrobu. V roku 1846 sa Jakub Krištof Rad odsťahoval do Viedne a cukroval ukončil v roku 1852 svoju činnosť.
Na vynálezcu kockového cukru sa tak dočasne zabudlo, kým ho nevypátral nemecký historik cukrovarníctva Rylc Grotkass. Dačické múzeum a galéria našlo aj potomkov Jakuba Krištofa Rada. Medzi nimi jeho pravnučku Elizabeth Adlerovú, ktorá žije striedavo vo Viedni a v Bratislave.
V Dačiciach tak ostal ako spomienka len pomník znázorňujúci kockový cukor. Odhalili ho v roku 1983 a neskôr v jeho okolí osadili dvanásť tabuliek v rôznych jazykoch, ktoré podčiarkujú svetový význam tunajšieho vynálezu.
Na stene budovy niekdajšieho cukrovaru odhalili v roku 2003 pamätnú dosku za účasti potomkov Jakuba Krištofa Rada.
