Slovensko sa v roku 2022 v rebríčku vnímania korupcie zostavovanom každoročne centrálou Transparency International zlepšilo a zo 180 hodnotených krajín skončilo na 49. mieste.
Výsledná pozícia je tak o sedem miest lepšia ako rok predtým, kedy Slovensko skončilo na 56. mieste. Posun je napriek tomu len mierny, keďže výsledné skóre Slovenska sa zlepšilo o jediný bod z 52 na 53 bodov zo sto možných (čím vyššie skóre, tým menej korupcie). Citeľnejší posun v poradí je tak aj dôsledkom stagnácie či prepadu ďalších krajín podobnej úrovne.
Výsledné poradie je napriek tomu najlepšie od úpravy metodiky v roku 2012. Za dva roky sa Slovensku podarilo posunúť v rebríčku vpred o 11 miest. Ambícia vlády z jej programového vyhlásenia zlepšiť umiestnenie Slovenska o 20 pozícií sa tak naplnila spolovice.
Rebríček vnímania korupcie sa vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií,
ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov
či expertov.
Súčasný výsledok je tak najmä odrazom ich vnímania protikorupčného nastavenia verejných inštitúcií za vlády Eduarda Hegera (OĽANO). Tak ako vlani, aj toho roku možno za zlepšením Slovenska vidieť predovšetkým pokračujúce úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie a zneužívania moci, tvrdí Transparency International.
Sporný paragraf 363
Výsledky však pôsobili rozpačitejšie, najmä pre opakované rušenia stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku cez sporne využívaný paragraf 363 Trestného poriadku.
Polícia a Špeciálna prokuratúra sa tak museli vyrovnávať s jeho výhradami k ich práci
v kauzách vplyvných podnikateľov Zoroslava Kollára, Petra Brhela či Jaroslava Haščáka, top politikov ako bývalý premiér Robert Fico, exministri Robert Kaliňák a Peter Kažimír, ale aj bývalý šéf Slovenskej informačnej služby a nominant súčasnej vlády Peter Pčolinský.
Priebežné štatistiky Generálnej prokuratúry ukazujú mierny pokles aj pri stíhaní korupčných trestných činov. Kým v roku 2021 bolo pre ne stíhaných prvýkrát cez 250 osôb, za vlaňajšok ich prokuratúra eviduje 168.
Pozitívne však možno hodnotiť značný nárast odsúdení za korupciu s úplatkom nad 5 000 eur,
ktorá v minulosti tvorila iba marginálnu časť rozhodnutí. Najvýraznejšou z veľkých uzavretých káuz roka 2022 bolo právoplatné odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Protikorupčné plány vlády priniesli len obmedzený progres. Väčším korupčným kauzám sa jej
predstavitelia vyhýbali, konfliktný spôsob vládnutia však vyvolávali v spoločnosti negatívne reakcie a paralyzovali akcieschopnosť samotnej vlády. Kritiku vyvolávala aj slabá úroveň politickej kultúry a obchádzanie legislatívneho procesu.
Rozpory vládnej koalície
Vládna koalícia pre rozpory nedokázala zmeniť ani kritizovaný paragraf 363 Trestného poriadku. Za pozitívum možno označiť legislatívne posilnenie práva verejnosti na informácie, zabiehanie nového Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie či Najvyššieho správneho súdu alebo viacero transparentných výberov šéfov verejných inštitúcií. Aj tu však pretrvávali nedostatky.
Systémovejšie odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS nahradila koalícia napokon iba jednorazovou odbornou komisiou, nového ombudsmana zvolila až po siedmich mesiacoch paralýzy.
Presadiť sa dosiaľ nepodarilo vládne sľuby v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, lobingu, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či kontrole ich majetkov a podrobnejších majetkových priznaní.
„Justícia a orgány činné v trestnom konaní uplatňovali nadobudnutú nezávislosť,
vrátanie riešenia viacerých exponovaných korupčných prípadov. Politické konflikty
však oslabovali protikorupčné úsilie. V decembri 2022 viedlo vyslovenie nedôvery
k pádu vlády. So stupňujúcou sa rozdeľujúcou rétorikou politikov pred očakávanými
predčasnými voľbami hrozí, že dôjde k zvráteniu nedávneho pokroku a oslabeniu
demokracie,” sumarizuje výhľad Slovenska na najbližšie obdobie centrála Transparency International v správe k rebríčku o vývoji v Západnej Európe a EÚ.
K priemeru EÚ sa Slovensko blíži pomaly
Aj napriek zlepšovaniu v rebríčku dva roky po sebe, Slovensko za priemerom krajín
Európskej únie stále citeľne zaostáva (53 vs. 64 priemerné skóre EÚ 27, resp. 66
Západná Európa a EÚ).
Na rozdiel od minulosti Slovensko tentokrát za sebou nechali až sedem krajín dvadsaťsedmičky EÚ. Predstihlo Cyprus, Maltu, Grécko, Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko a Maďarsko.
V prvej trojici najmenej korupčných štátov skončili až dva z EÚ, celkovo prvé Dánsko
(so skóre 90) a druhé Fínsko, ktoré spolu s Novým Zélandom získalo 87 bodov.
Z postkomunistických krajín sa stále najvyššie drží Estónsko (14. miesto a skóre 74).
Z krajín Vyšehradskej štvorky sú Slovenskom zlepšujúce sa Česko (41. pozícia a skóre
56) aj klesajúce Poľsko (45. pozícia a skóre 55).
Na chvoste rebríčka skončila rovnaká trojica štátov zmietaná konfliktami ako vlani
Južný Sudán a Sýria (zhodné skóre 13) a posledné 180. Somálsko s 12 bodmi.
Z európskych štátov sa opäť najhoršie umiestnilo Rusko (137. so skóre 28), ním
napadnutá Ukrajina je aktuálne s 33 bodmi na 116. priečke.
Problémy aj na vrchole rebríčka
Z dlhodobej päťročnej perspektívy možno v rebríčku pozorovať citeľnejší pád aj
pri viacerých západných krajinách ako Veľká Británia a Kanada (- 7 bodov), Rakúsko (-
5 bodov) či Luxembursko (-4 body).
Aj keď sú tieto krajiny stále veľmi vysoko a ich umiestnenie svedčí o dobre fungujúcich inštitúciách, ich výsledky naznačujú problémy aj na vrchu rebríčka. Tie ešte väčšmi obnažila invázia na Ukrajine, keď sa Západ borí s ťažkosťami pri odhaľovaní a boji proti špinavým peniazom. Na ich pranie ich územie a legislatívu využívajú aj oligarchovia a kriminálnici práve z krajín ako Rusko.
