Rast hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ sa na tento rok odhaduje na 0,8 percenta (1,6 % v roku 2024) a na 0,9 percenta v eurozóne (1,5 % v roku 2024). Ekonomický rast Slovenska by mal byť na úrovni 1,5 percenta v roku 2023 a dvoch percent v roku 2024.
Vyplýva to zo zimných predbežných ekonomických prognóz, ktoré v pondelok (6. 2.) zverejnila Európska komisia (EK).
Komisia spresnila, že takmer rok potom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu, vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2023 za lepších podmienok, než sa predpokladalo na jeseň. Zimná predbežná prognóza zvyšuje výhľad rastu na tento rok na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne.
Únia aj eurozóna sa tesne vyhnú technickej recesii, ktorá sa očakávala na prelome roka. V prognóze sa takisto mierne znižujú výhľady inflácie na roky 2023 aj 2024.
Po silnej expanzii v prvom polroku 2022 dynamika rastu v treťom štvrťroku poľavila, ale menej, než sa očakávalo. Napriek nepriaznivým otrasom sa hospodárstvo EÚ vyhlo v štvrtom štvrťroku hospodárskej recesii predpokladanej na jeseň. Ročná miera rastu na rok 2022 sa odhaduje na 3,5 % v EÚ aj v eurozóne.
Ceny plynu klesli pod predvojnovú úroveň
Veľkoobchodné ceny plynu klesli výrazne pod predvojnovú úroveň. Trh práce EÚ pokračoval v dosahovaní dobrých výsledkov. Pričom miera nezamestnanosti zostala do konca roka 2022 na historicky najnižšej úrovni 6,1 %.
Nepriaznivé vplyvy však zostávajú silné. Spotrebitelia a podniky čelia vysokým nákladom na energiu a jadrová inflácia v januári rástla, čo oslabuje kúpnu silu domácností. Keďže inflačné tlaky pretrvávajú, sprísňovanie menovej politiky bude pokračovať, čo zaťaží podnikateľskú činnosť a zabrzdí rast investícií.
Prognózovaná miera rastu na rok 2024 zostáva nezmenená, a to 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne. Do konca prognózovaného obdobia má byť objem produkcie takmer o 1 % vyšší ako objem predpokladaný v jesennej prognóze.
Tri po sebe nasledujúce mesiace zmiernenia celkovej inflácie naznačujú, že jej maximum bolo prekonané. Potom, ako v októbri dosiahla historicky najvyššiu úroveň 10,6 %, inflácia klesla. Výhľad inflácie sa v porovnaní s jeseňou mierne upravil nadol, najmä vzhľadom na vývoj na trhu s energiou.
Predpokladá sa pokles inflácie
Predpokladá sa, že celková inflácia v EÚ klesne z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023 a na 2,8 % v roku 2024. V eurozóne sa očakáva spomalenie z 8,4 % v roku 2022 na 5,6 % v roku 2023 a na 2,5 % v roku 2024.
Rozloženie rizík pre rast je vo všeobecnosti vyvážené. Domáci dopyt by mohol byť vyšší, než sa predpokladalo, ak by sa nedávny pokles veľkoobchodných cien plynu preniesol do spotrebiteľských cien výraznejšie a spotreba sa ukázala odolnejšia. Zvrátenie tohto poklesu však nemožno vylúčiť v kontexte pokračujúceho geopolitického napätia.
Riziká inflácie zostávajú spojené s vývojom na trhoch s energiou. Najmä v roku 2024 prevládajú riziká rastu inflácie. Keďže cenové tlaky sa môžu ukázať rozsiahlejšie a dlhodobejšie, než sa očakávalo, ak by sa nadpriemerný rast miezd ustálil počas dlhšieho obdobia.
Ekonomika bude rásť rýchlejšie
Slovenská ekonomika bude rásť rýchlejšie, ako sa doteraz očakávalo, a to aj vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky.
Podľa prognóz EK by mal byť ekonomický rast Slovenska na úrovni 1,5 percenta v roku 2023 a v roku 2024 dosiahne dve percentá. Tohto roku by Slovensko malo mať tretí najväčší rast v eurozóne (po Írsku a Malte) a štvrtý v EÚ (aj po Rumunsku), na budúci rok však s deviatou priečkou v eurozóne a 12 pozíciou v EÚ už nebude medzi „rekordérmi“ ekonomického rastu.
Slovenská ekonomika by mala rásť rýchlejšie, ako sa doteraz očakávalo. Aj vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky.
Očakáva sa, že celosvetový dopyt bude mať vplyv na hospodársku aktivitu. Dotované ceny energií by mali v roku 2023 podporovať domácnosti a aj energeticky náročných exportérov.
