Energetická kríza aj vysoká inflácia ovplyvnila na Slovensku viacero firiem. Zvýšené prevádzkové náklady v niekoľkých prípadoch viedli k uzatváraniu alebo redukcii prevádzok, s čím sa spája aj hromadné prepúšťanie.
Len v uplynulom období na Slovensku skončili dve veľké prevádzky s dlhoročnou tradíciou. V Trenčíne išlo o krajčírsku spoločnosť Accord, kde sa prepúšťanie týkalo 350 ľudí. Ďalší prípad prepúšťania sa týka menšej skupiny ľudí, ktorá pracuje v závode Dr. Oetker v Boleráze. Tam v polovici roka príde o zamestnanie 75 osôb.
Hromadne prepustení zamestnanci majú, okrem iného, nárok na odstupné, ktorého výšku upravuje zákon, ale aj kolektívna zmluva medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou, vysvetlila pre web spravy.rtvs.sk hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marina Nemethová.
„Zákonník práce upravuje minimálny rozsah, teda sumu poskytovaného odstupného,“ priblížila Nemethová.
Zamestnávateľ môže prepusteným poskytnúť aj vyššie odstupné než k akému ho zaväzuje zákon. Nemethová vysvetlila, že väčšinou sa tak deje na základe kolektívnej zmluvy, ktorú uzatvára zamestnávateľ s odborovou organizáciou.
Prepúšťanie sa musí prerokovať
Hromadné prepúšťanie sa musí prerokovať najneskôr mesiac pred jeho realizáciou so zástupcami zamestnancov – odbormi, upozorňuje Nemethová. Na rokovaní sa majú prijať opatrenia, ktoré znižovanie stavov odvrátia alebo zmiernia jeho dosah. Môžu sa napríklad dohodnúť kratšie pracovné úväzky.
Zamestnávateľ má v súvislosti s prerokovaním povinnosť poskytnúť zamestnancom alebo ich zástupcom všetky potrebné informácie.
„Minimálne o dôvodoch hromadného prepúšťania, počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa rozviaže pracovný pomer, celkovom počte a štruktúre zamestnancov zamestnávateľa, dobe, počas ktorej bude prebiehať znižovanie stavov, kritériách, podľa ktorých si zamestnávateľ vybral zamestnancov, ktorých sa chystá prepustiť,“ vymenovala Nemethová.
Ak ide o prepúšťanie z dôvodu zrušenia, redukcie firmy, jej premiestnenia alebo nadbytočnosti zamestnancov, proces môže začať až mesiac po tom, ako zamestnávateľ doručil informáciu o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
V prípade, že zamestnávateľ informácie odborom a úradu práce neposkytol alebo s nimi rozviazal pracovný pomer ešte pred uplynutím jednomesačnej lehoty, musí prepusteným zamestnancom zaplatiť náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku ich priemerného zárobku.
„Za porušenie povinností stanovených v súvislosti s hromadným prepúšťaním hrozí zamestnávateľovi od Inšpektorátu práce pokuta až do výšky 100-tisíc eur,“ upozornila hovorkyňa KOZ SR.
Výpoveď plynie, práca nie je
Ak dal zamestnávateľ zamestnancovi v rámci hromadného prepúšťania výpoveď, pracovný pomer zamestnanca sa skončí až uplynutím výpovednej doby.
KOZ vysvetlilo, že zamestnanec má garantované všetky práva právnymi predpismi až do uplynutia výpovednej doby, respektíve skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec má povinnosť vykonávať prácu v súlade so svojou pracovnou zmluvou.
„Ak zamestnávateľ počas plynutia výpovednej doby nemôže prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou, z dôvodov na strane zamestnávateľa, vzniká prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Pri nej má zamestnanec nárok na náhradu mzdy,“ dodala Nemethová.
Výhodné je hlásiť sa na úrade práce
Pokiaľ prepustenému zamestnancovi uplynie výpovedná lehota, a teda zostane nezamestnaný, ministerstvo práce odporúča požiadať o evidenciu ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce.
Žiadosť o zaradenie do evidencie sa môže doručiť úradu osobne, elektronicky na webe a v prípade, ak je štát v mimoriadnej situácii lebo je vyhlásený núdzový alebo výnimočný stav, aj e-mailom.
Žiadosť by sa mala podať do 10 dní od uplynutia výpovede. Rezort však pripomína, že nejde o povinnosť. Ak občan príde po tejto lehote, môže byť zaradený až dňom, kedy požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
„Ak je však občan dobrovoľne nezamestnanou osobou, je povinný hradiť si zdravotné poistenie,“ dopĺňa ministerstvo.
