Politici by mali prijať opatrenia na zníženie verejného dlhu aspoň vo výške piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP). V parlamente je návrh, ktorý dlh síce zníži, no iba o desatiny percenta, kritizuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Tvrdí, že vláda ani parlament pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií ani po pandemickej a počas energetickej krízy nerobia dosť. Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Braxatorová.
Hrubý dlh prekročil pred dvomi rokmi hranicu 60 percent. Aj keď sa dlh pod túto hranicu už vrátil, druhý rok zostáva hospodárenie v najprísnejšom sankčnom režime. V parlamente je aktuálne zdôvodnenie výšky dlhu aj možné opatrenia. RRZ kritizuje, že predstavené opatrenia nie sú dostatočné.
„Zatiaľ čo v roku 2022 a 2023 sú tam jednorazové opatrenia výraznejšie, do rokov 2024 a 2025 však opatrenia nepostačujú,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.
V budúcom roku by mali konsolidačné opatrenia stáť 350 miliónov eur, v ďalšom roku trikrát viac. Po voľbách v roku 2020 bola dlhodobá udržateľnosť slovenských financií najhoršia spomedzi krajín Európskej únie.
Ministerstvo financií v zdôvodnení výšky dlhu za rok 2021 priznáva, že úroveň historického hrubého dlhu v súčasnosti je aj dôsledkom hospodárenia v poslednom desaťročí. A že bolo možné vytvoriť väčšiu rezervu na zlé časy.
Nebol by problém, ak by sa investovalo do budúcnosti
Podľa Juraja Valachyho z Inštitútu finančnej politiky by dlh nebol problémom, ak by peniaze išli na investície do budúcnosti. „Väčšina peňazí sa, ľudovo povedané, preje,“ dodal.
Predseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS) kritizuje, že návrh opatrení prišiel do parlamentu o rok neskôr než mal. „Pre tento rok v podstate platí, že by sme mali byť pod hranicou 45 percent HDP. Vtedy budeme v bezpečnom pásme. Potom je tam päť pásiem nejakých opatrení, a to najvyššie pásmo má výšku 55 percent,“ vysvetlil Viskupič.
Rozpočtová rada politikov opäť vyzvala, aby prijímali len kryté výdavky. Poukazovala najmä na poslaneckú iniciatívu z posledných týždňov. Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽANO) oponuje, že nominanti OĽANO na ministerstve financií posledné roky presadzovali úsporné míňanie.
„Treba rozlišovať medzi tým, čo je návrh a čo naozaj prejde. Vieme, že z tých poslaneckých návrhov možno tak 20 až 25 percent sa naozaj podarí presadiť,“ priblížil Kremský.
Krajiny Európskej únie sa dohodli na snahe udržať dlh pod hranicou 60 percent. Jeho prekročenie by znamenalo napríklad drahšie pôžičky štátu, menšie investície či možnosti sociálnej pomoci.
