Turecký parlament vo štvrtok (30. 3.) neskoro večer jednomyseľne ratifikoval vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO), oznámili tlačové agentúry. Turecko schvaľovalo prijatie Fínska ako posledná z členských krajín NATO. Ratifikácia sa očakávala, podporil ju prezident Recep Tayyip Erdogan.
Prijatie Fínska do NATO ratifikoval turecký parlament hlasmi všetkých 276 poslancov, ktorí sa hlasovania zúčastnili, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na priamy prenos v televízii.
Ratifikáciu už privítal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Robí to celú rodinu NATO silnejšou a bezpečnejšou,“ uviedol na twitteri.
I welcome the vote of the Grand National Assembly of #Türkiye to complete the ratification of #Finland’s accession. This will make the whole #NATO family stronger & safer.
— Jens Stoltenberg (@jensstoltenberg) March 30, 2023
Po tureckej ratifikácii fínsky prezident Sauli Niinistö poďakoval všetkým 30 členským štátom Aliancie za ich dôveru a podporu a sľúbil, že jeho krajina bude silným a schopným spojencom. „Fínsko je teraz pripravené vstúpiť do NATO,“ napísal na twitteri.
— Sauli Niinistö (@niinisto) March 30, 2023
Členom Aliancie poďakovala tiež fínska premiérka Sanna Marinová. Obaja fínski predstavitelia navyše vyjadrili podporu Švédsku na jeho ceste do Aliancie. Prijatie Švédska do NATO ešte neschválilo okrem Turecka ani Maďarsko.
Členom sa stane možno už budúci týždeň
Fínsko by sa mohlo stať oficiálne členom NATO už na budúci týždeň. Agentúre DPA to v Bruseli povedali viacerí nemenovaní diplomati. Turecko teraz musí svoju ratifikáciu prístupového protokolu oznámiť americkému ministerstvu zahraničia, ktoré slúži ako takzvaný depozitár zakladajúci zmluvy NATO a má na starosti registráciu dokumentov súvisiacich so Severoatlantickou zmluvou.
Generálny tajomník NATO Stoltenberg potom môže Fínsko oficiálne pozvať na vstup k zmluve, mohlo by sa tak stať na rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie na budúci týždeň v Bruseli. Ak s tým bude Fínsko súhlasiť a nechá uložiť príslušné dokumenty vo Washingtone, stane sa oficiálne členom. Fínsku vlajku potom slávnostne vyvesia pred sídlom NATO v Bruseli.
Švédsko je v zložitejšej pozícii
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa vlani Fínsko a susedné Švédsko spoločne rozhodli po dlhých rokoch vojenskej neutrality požiadať o prijatie do Aliancie. Turecko však spočiatku malo proti rozšíreniu námietky. Ankara totiž vyčíta predovšetkým Švédsku laxný postoj voči údajným teroristickým organizáciám. Turecko tým mieni predovšetkým zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK), kurdské milície YPG či stúpencov duchovného Fethullaha Gülena.
Odpor Turecka k pristúpeniu Švédska k NATO naďalej trvá. Nové krajiny sa pritom môžu stať členmi Aliancie len so súhlasom všetkých existujúcich členských štátov.
Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström podľa agentúry Reuters povedal, že už si nie je taký istý vstupom svojej krajiny do NATO do júla. Poukázal pritom na náznaky námietok tiež zo strany Maďarska. Šéf švédskej diplomacie minulý týždeň povedal, že je „bez debát“, že Švédsko sa pričlení v čase okolo júlového samitu NATO vo Vilniuse.
Teraz v rozhovore s agentúrou TT svoje slová korigoval. „Myslím, že ‚nádejné‘ je v tomto kontexte lepšie,“ povedal. Zaznamenal vraj vyjadrenia z posledných dní, najmä zo strany Maďarska, čo ho vraj oprávňuje na zmenu voľby slov.
Hovorca maďarskej vlády v stredu (29. 3.) povedal, že Budapešť zdržiava švédske prijatie kvôli rozhorčeniu nad švédskou kritikou politiky premiéra Viktora Orbána v minulosti.
