Mačkovité šelmy je podľa zákona na Slovenskú zakázané držať v súkromnom vlastníctve. Majitelia, ktorí exotickú zver chovali pred začiatkom platnosti vyhlášky, si ich mohli ponechať.
Silvia Čaňová zo Slobody zvierat upozorňuje, že napriek tomu, že zvieratá môžu u týchto majiteľov dožiť, mali by sa riadiť vyhláškou upravujúcou podmienky ich chovania. Občianske združenie (OZ) upozorňovalo na ich porušovanie na ranči niekoľkokrát.
Pozrite si celý rozhovor relácie Komentáre dňa o ranči, kde šelmy zabili majiteľa, so Silviou Čaňovou zo Slobody zvierat:
„V prípade veľkých mačiek, ako sú tigre a levy, tam boli veľmi prísne podmienky a zjavne to nespĺňali. Len Sloboda zvierat podala od roku 2017 päť podnetov na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá práve má v kompetencii kontrolovať zdravie a pohodu zvierat aj v týchto zariadeniach,“ priblížila Čaňová.
Dodala, že aj napriek tomu, že na niektoré z podnetov správa nereagovala, v dvoch uznala, že podmienky na chov tigrov a levov v ranči za nedostatočné. Čaňová uviedla, že problém nebol len v malých výbehoch. Majitelia zvieratá rozmnožovali, aj keď ranč nevedel zabezpečiť vhodné podmienky ani pre dospelé jedince.
„Kontrola našla pollitrovú misku pre tri tigríčatá – nemali prístup k vode. Nemali dostatočné výbehy, mali holé výbehy bez dostatkov podnetov a všetko toto vyhláška predpisuje,“ opísala Čaňová.
Šelmy zanedbal majiteľ, pochybili aj úrady
Majiteľa ranča usmrtili podľa najnovších informácií dve zvieratá. Informoval o to minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. Jedno zastrelila polícia a druhé uspal veterinárny lekár.
Chov zvierat bol podľa neho schválený do roku 2019. „Potom majiteľ znovu požiadal o schválenie. Ale vzhľadom na to, že chovateľské podmienky nevyhovovali, dodnes táto prevádzka nie je schválená,“ uviedol Bíreš. Doplnil, že v objekte zostalo ďalších 16 tigrov a levov.
„Rozhoduje sa o ďalšom postupe. Naozaj nemôže existovať takéto chovateľské prostredie. Buď dôjde k predaju zvierat do iných chovateľských zariadení doma a v zahraničí, ktoré spĺňajú podmienky, alebo budeme musieť riešiť niektoré zvieratá aj radikálne. Pretože pokiaľ sa takáto tragická situácia stane, väčšinou sa môže pud mäsožravca v rôznom období zopakovať,“ upozornil minister.
Povinnosti podľa neho zanedbal v prvom rade chovateľ, pretože je zodpovedný za chovateľské podmienky držania zvierat. „A následne Regionálna veterinárna a potravinová správa, ktorá to kontroluje,“ skonštatoval minister pôdohospodárstva s tým, že situáciu dá preveriť.
Inšpektorát životného prostredia Žilina vykonával v zariadení kontroly na úseku ochrany exemplárov (CITES) v rokoch 2014, 2016, 2017, 2019 a 2020. „Naši inšpektori v preverovanom subjekte nezistili porušenia s predpismi CITES,“ povedal pre hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Dávid Vido.
Dodal, že žilinský inšpektorát zároveň uložil ranču v roku 2014 pokutu za nezákonné používanie názvu ZOO.
