Žilinský hokej na neúspešnom svetovom šampionáte v Lotyšsku reprezentovali traja hráči. Útočné duo Cehlárik – Hrivík ani netreba bližšie rozoberať, no predstavil sa tam ešte jeden člen spod Dubňa.
„Našou základnou métou je vždy štvrťfinále. V tomto prípade to nevyšlo, aj keď to bolo tesné. Postup však nezávisel priamo od nás. Samozrejme, opustili sme turnaj po základnej skupine, preto nemôžeme hovoriť o spokojnosti. Určite ale nájdeme niekoľko pozitív, no konečné umiestnenie nie je také, ako sme čakali,“ povedal na úvod debaty otec brankára Škorvánka Stanislav Škorvánek starší.
Manažér mládežníckeho hokeja v Žiline priznal, že reprezentačná téma nebola na stole v rodine dlhú dobu.
„Naposledy sme o tom diskutovali pred siedmimi rokmi, keď sa dostal na juniorský šampionát do Fínska. Veľa toho neodchytal. Ak sa nemýlim, asi len jednu tretinu. Zhruba pol roka dozadu by nám ani nenapadlo, že sa mu podarí štartovať na majstrovstvách sveta mužov. Ku koncu sezóny sme však tajne dúfali, žeby z toho mohla byť aspoň pozvánka do prípravného kempu, a to sa stalo,“ nesklamala intuícia Škorvánkovcov.
Michalovský ročník dopadol nad očakávania. Mužstvo osviežilo nielen vymenovanie neskúseného Petra Kudelku za hlavného kormidelníka, ale najmä forma 27-ročného brankára. Zemplínčania vďaka tomu mohli reálne pomýšľať aj na medailu, no napokon sa museli uskromniť so štvrtou priečkou.
„Stano išiel krok po kroku. Verili sme, aby sa udržal čo najdlhšie v kádri reprezentácie. Cieľ splnil a musím povedať, že som bol príjemne prekvapený, keď chytal hneď prvý duel proti Česku. Prvá tretina mohla byť lepšia, čo sám potvrdil. Následne sa však otriasol, a potom už mohol byť spokojný,“ poznamenal otec Stanislav.
Už len kvôli skvelej robote, ktorú odvádzali Škorvánek s Hlavajom, si Slovensko zaslúžilo účasť v play-off.
„Vhodne sa dopĺňali. Škoda, že neprišla šanca ukázať sa vo vyraďovacej časti. Myslím si, že nám dali jasný dôkaz, že sa netreba báť chytať v domácej súťaži so slovenskými brankármi,“ zamrzelo vypadnutie nášho celku topoľčianskeho rodáka.
Vysoké nároky sa prejavili
Stanislav Škorvánek starší nemá najlepší pohľad na syna len preto, že je rodič, ale taktiež ho má výborne naštudovaného z hokejového zreteľa. V sezóne 2021/22 sa ako kormidelník ambicióznej Žiliny spoliehal na jeho výkony.
„Sme profesionáli, takže nemohol očakávať privilégiá. Pozícia brankára je špecifická. Viedol som ho aj medzi žiakmi. Viacerí mi hovorili, že mám na neho väčšie nároky, ako na iných hráčov. Vtedy som si myslel, či to nie je na škodu. Teraz však mením názor. Bol som na neho prísny, nič som mu neodpustil a prejavilo sa to ako prospešné,“ uznal s časovým odstupom prístup k reprezentačnému debutantovi.
O tom, ako sa dokáže hráč presadiť na svojom poste, rozhoduje aj povaha.
„Je introvert. Neprejavuje sa extrovertnými reakciami. Sám si všetko preberá v hlave. Učil som ho, že treba prijať skutočnosť takú, aká je. Aby sa s ňou vedel vyrovnať a na základe toho sa zlepšovať,“ priblížil synovu vlastnosť, ktorou sa vyznačuje.
Výzva do novej sezóny
Ani podpísané nemusí platiť. Brankár Škorvánek má ešte rok platný kontrakt s Michalovcami, ale ktovie, do akej miery oslovili zahraničie jeho štyri stretnutia v bránke v Rige.
„Kluby kreujú zostavy už koncom rozbehnutej sezóny, preto neviem, či je v tejto chvíli niečo voľné v iných ligách. Keď áno, možnože sa niečo stane. Už som mu písal, aby sa sústredil na budúci rok v Tipos extralige. Je jednoduché v jednom roku výkonnostne vystreliť, ale ťažšie sa to obhajuje. Bude musieť zapracovať, aby uspel,“ poskytol Škorvánek starší cennú radu svojmu potomkovi, ktorý si doma obliekal dresy ôsmich rôznych klubov.
