Počet žien vo väzení rastie oveľa rýchlejšie ako počet mužov. Uviedol to denník The Guardian s odvolaním sa na údaje neziskovej organizácie World Prison Brief.
Stovky bývalých väzenkýň, ľudskoprávnych organizácií, právničiek a aktivistiek preto v pondelok (17. 7.) zverejnili otvorený list. Vyzývajú v ňom organizátorov konferencie Women Deliver, ktorá sa začína v Rwande, aby medzi kľúčové témy zaradili aj ženy vo väzení.
V liste sa uvádza, že ich vylučujú z diskusií o právach, čo vedie k nedostatku finančných prostriedkov a politických reforiem potrebných na riešenie alarmujúceho nárastu počtu väzenkýň a detí zadržiavaných spolu s rodičmi.
Počet uväznených žien a dievčat sa od roku 2000 zvýšil o takmer 60 percent. To je približne trojnásobok nárastu uväznených mužov, ktorý predstavuje približne 22 percent. Podľa najnovších údajov zverejnených v októbri minulého roka je na celom svete vo väzbe približne 740 000 žien a dievčat.
Väznenie žien súvisí s domácim násilím
Celosvetovo sa počet väznených žien v rokoch 2010 až 2020 zvýšil o viac ako 100 000. Dôkazy ukazujú, že väznenie žien úzko súvisí s domácim násilím, chudobou a diskriminačnými zákonmi.
Uznávaná spisovateľka Tsitsi Dangarembgaová zo Zimbabwe a ugandská obhajkyňa ľudských práv a poetka Stella Nyanziová patria spolu s organizáciami Amnesty International a Human Rights Watch k takmer 250 signatárom, ktorí vyzývajú organizátorov konferencie, ktorá sa začína v pondelok v Kigali, aby zabezpečili, že „fóra na vysokej úrovni o právach žien budú zahŕňať všetky ženy vrátane súčasných a bývalých väzenkýň“.
Ďalšiu signatárku listu Susan Kigulaovú neprávom odsúdili za vraždu svojho manžela a strávila 16 rokov vo väzení, kým sa stala právničkou v Ugande. Kigulaová uviedla, že je smutné, že organizácie a jednotlivci sa stále pozerajú na ženy, ktoré boli vo väzení, zvrchu a nezahŕňajú ich do politických rozhodnutí.
„Nemusíte niekoho po druhýkrát zraziť na kolená tým, že ho odmietnete a nechcete sa s ním stýkať. Všetci sme ľudské bytosti,“ povedala Kigulaová. „Ľudia by mali pochopiť, že ženy, ktorých v minulosti väznili, treba tiež začleňovať. Títo ľudia by sa nemali posudzovať na základe svojej minulosti,“ dodala.
Výzva signatárov
Signatári vyzvali štáty, OSN, medzivládne orgány a organizátorov budúcich stretnutí na vysokej úrovni, aby „zabezpečili, že problematika uväznených žien sa zahrnie medzi prioritné otázky“.
Z prieskumu organizácie Women Beyond Walls vyplynulo, že viac ako 60 percent organizácií pracujúcich so ženami vo väzení je v neistej finančnej situácii a viac ako štvrtina z nich uviedla, že možno nebude schopná pokračovať vo svojej práci z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Viac ako 70 percent uviedlo, že nedostávajú žiadne finančné prostriedky od nadácií na ochranu práv žien alebo feministických nadácií.
