Extrémna vlna horúčav, ktorá sa začala pred 20 rokmi, 1. augusta 2003, priniesla Európe najteplejšie leto od roku 1540. Táto horúčava spôsobila zdravotnú krízu vo viacerých krajinách, najviac vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Holandsku či Taliansku, a v kombinácii so suchom viedla k zníženiu úrody v oblastiach južnej Európy.
Počet obetí horúčav v Európe presiahol podľa odhadov 70-tisíc osôb. K ich vzniku prispeli teplé vody Atlantického oceánu v kombinácii s horúcim kontinentálnym vzduchom a silnými južnými vetvami.
Podobné vlny horúčav postihujú Európu odvtedy opakovane, odborníci ich často dávajú do súvislosti s klimatickou zmenou.
Najviac postihnuté augustovými horúčavami v roku 2003 bolo Francúzsko, kde teploty často prekračovali 40 stupňov Celzia a rekordné horúčavy si tam vyžiadali podľa odhadov až 15-tisíc obetí na životoch.
Situácia mnohých zaskočila, ľudia tu neboli zvyknutí zažívať extrémne horúce roky, najmä v severnejšie položených oblastiach, a preto ani poriadne nevedeli, ako v tejto situácii postupovať.
V mnohých bytoch a ubytovacích zariadeniach nemali klimatizáciu a tropické počasie ťažko znášali obzvlášť starší a samostatne žijúci ľudia.
Starí ľudia umierali v izolácii
Podľa odhadov pohrebných služieb zomrelo počas prvých troch augustových týždňov vo Francúzsku o 10-tisíc ľudí viac ako v rovnakom období rok predtým. Napríklad parížska radnica musela koncom augusta začať pátranie po príbuzných niekoľkých stoviek obetí horúčav, ku ktorým sa nikto nehlásil a ktorých telá boli uložené v bežných i provizórnych márniciach.
Potvrdila sa tak hypotéza, podľa ktorej množstvo starých ľudí vo Francúzsku skonalo počas horúčavy v úplnej izolácii. Neskôr pátrali po príbuzných obetí vo Francúzsku aj genealógovia.
Portugalsko, kde vplyvom horúčav zahynulo asi 2-tisíc ľudí, zaznamenalo vôbec najväčšie a najdlhšie trvajúce horúčavy v histórii. Ich vinou vypuklo v krajine množstvo katastrofických požiarov, ktoré zničili územie veľkosti Luxemburska.
Prvý august 2003 bol v tejto krajine najteplejším dňom za niekoľko storočí, nočné teploty presiahli 30 stupňov Celzia. V Holandsku zaznamenali približne 1 500 obetí, tiež prevažne vyššieho veku.
V Španielsku spôsobili horúčavy v lete roku 2003 smrť bezmála 13-tisíc osôb. Teplotné rekordy padli v mnohých mestách a horúčavy sa viac prejavovali v zvyčajne chladnejších častiach na severe krajiny.
Teplota Stredozemného mora dosiahla v tomto období 32 stupňov Celzia. Teda o päť stupňov viac, ako je v tomto ročnom čase obvyklé. Aj v tejto krajine prepukli požiare, ktoré zničili asi 30-tisíc hektároch lesov.
Taktiež v Taliansku spôsobila horúčava lesné požiare a zničila časť úrody. Od polovice júla do polovice augusta 2003 priniesla smrť viac ako 4-tisíc talianskym seniorom. Teploty v niektorých talianskych mestách – napríklad Janove alebo Turíne – dosahovali 40 stupňov Celzia, starší ľudia často zostávali opustení vo veľkých mestách.
Bolo zatvorených mnoho lekární a obchodov s potravinami, boli obmedzené základné služby a okrem toho vznikali problémy s klimatizáciou. Napríklad v Janove urobili katolícki kňazi nezvyčajný krok: súhlasili s pochovávaním v nedeľu, pretože dopyt po pohreboch bol nezvyčajne vysoký.
V druhej polovici augusta začali horúčavy ustupovať, ale v nasledujúcich rokoch sa znovu vracali. Veľkú časť európskeho kontinentu zasiahla ďalšia vlna veľkých horúčav v júni a v júli 2006, a znovu o rok neskôr.
Extrémne horúčavy sa stali normálom
Ďalšia extrémna horúčava postihla Európu v lete roku 2015, a opäť o tri roky neskôr. V posledných rokoch sú horúčavy v lete takmer pravidlom.
Aj tento rok sužuje Európu a USA extrémne teplo, ktoré by podľa odborníkov nebolo možné bez klimatickej zmeny. Prinieslo ďalšie teplotné rekordy – viac ako 50 stupňov v Údolí smrti v USA, historický rekord 45,3 stupňa v Katalánsku.
Vedci z medzinárodného klimatologického a meteorologického združenia World Weather Attribution (WWA), ktorí skúmajú súvislosť medzi extrémnym počasím a narušením klímy, sa tiež domnievajú, že klimatická zmena urobila najmenej päťdesiatkrát pravdepodobnejšiu terajšiu vlnu horúčav v Číne.
Síce aj prirodzené javy, ako anticyklóny alebo El Niňo, môžu prispieť k spusteniu týchto horúčav, „otepľovanie planéty spaľovaním fosílnych palív je hlavným dôvodom, prečo sú také vážne“, dodáva WWA.
Klimatická zmena, ktorú spôsobili emisie skleníkových plynov pochádzajúce z ľudskej činnosti, „urobila horúčavy teplejšími, dlhšími a častejšími“, hovoria vedci z WWA. „Posledné vlny horúčav už nie sú výnimočnými udalosťami“. Tie, ktoré nastanú, „budú ešte intenzívnejšie a ešte bežnejšie, ak sa emisie rýchlo neznížia“, varujú.
