Na hlavný obsah

Po smrti Prigožina je budúcnosť vagnerovcov nejasná. V niektorých častiach sveta môžu zostať vplyvní

Môžu sa však aj rozdeliť.

Po smrti Prigožina je budúcnosť vagnerovcov nejasná. V niektorých častiach sveta môžu zostať vplyvní
Logo žoldnierskej Vagnerovej skupiny na stene v Belehrade. Foto: TASR/AP

Pôvodne mala Vagnerova armáda päťtisíc bojovníkov, a to najmä veteránov z ruských elitných jednotiek a špeciálnych síl. Po začiatku vojny na Ukrajine sa však rozrástla. Podľa pozorovateľov až desaťnásobne – na 50-tisíc členov.

Osemdesiat percent z nich tvorili po masívnom nábore vo väzniciach bývalí trestanci. Väčšina z nich sa po pochode na Moskvu nútene stiahla do Bieloruska. Smrť ich zakladateľa teraz vyvoláva otázky nad ich ďalším osudom.

Budúcnosti Vagnerovej skupiny po smrti Jevgenija Prigožina sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Šípošová:

To, že Jevgenij Prigožin neprežil poníženie Vladimíra Putina, nie je pre mnohých expertov prekvapením. Prekvapením by podľa väčšiny z nich bolo, ak by prežila jeho súkromná armáda.

„Bez Prigožina je Vagnerova armáda ničím,“ povedal pre Sky News bývalý vicemaršál letectva Sean Bell ešte v júni po jeho pochode na Moskvu. Ani komentátor českého rozhlasu Libor Dvořák si nemyslí, že dokáže fungovať v doterajšej podobe, nehovoriac o tom, že o život zrejme prišla aj dvojka armády a bývalý dôstojník GRU Dmitrij Utkin.

„Je tu eventualita, s ktorou Prigožin nesúhlasil, aby všetci vagnerovi bojovníci podpísali zmluvu s ruskou armádou. Je však otázne, či by vagnerovcov nerozdelilo, že časť by ich podpísala a časť nie,“ uviedol Dvořák.

Vagnerovcov nasadili prvýkrát na Kryme

Prvýkrát ich nasadili na Kryme pred deviatimi rokmi, kde pomáhali s násilnou anexiou ukrajinského polostrova. Operujú však aj na Blízkom východe a v Afrike. A práve tam sa snažil len nedávno získať opäť pevnú pôdu pod nohami aj Prigožin.

Vo videu, ktoré uverejnil tento týždeň tvrdil, že jeho vojaci chcú africkému ľudu priniesť spravodlivosť a radosť.

Hoci v ich neoficiálnej hymne sa spieva, že tancujú na diskotékach Tripolisu či Donbasu, ľudskoprávne organizácie pripomínajú, že sa smutne preslávili nie prinášaním radosti, ale vojnových zločinov. Dvořák si však vie predstaviť, že by v desiatke krajín Afriky a Blízkeho východu mohli fungovať ďalej, čo by vyhovovalo aj Kremľu.

„Tam by si svoj status mohli podržať, pretože tam je prirodzene dôležitá dohoda s miestnymi vládcami, ktorých vagnerovci strážia, a na ich domáci pokoj dozerajú,“ podotkol Dvořák.

V Líbyi podporujú generála Haftara, v Stredoafrickej republike strážia diamantové bane, v Sudáne zas zlaté. Stoja na strane nigerskej junty i vlády v Mali. V Sýrii bojujú na strane diktátora Bašára Asada.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál