Záujem mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov o účasť na voľbách výrazne narastá. Od apríla vzrástol o 16 percentuálnych bodov na 68 percent. Ich mobilizácia sa tak približuje celkovej populácii, ktorá je na úrovni 76 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý realizovala v auguste pre nestranícku občiansku kampaň Chcem tu zostať.
Mladí sú v porovnaní s celkovou populáciou Slovenska liberálnejší. Približne tretina z nich (32 percent) deklaruje liberálnu politickú orientáciu, kým v celkovej populácii je to 20 percent. Ku konzervatívnej politickej orientácii sa hlási 16 percent mladých ľudí, v celej populácii je to 38 percent. Stredovú politickú orientáciu deklaruje 42 percent mladých oproti 35 percentám všetkých Slovákov.
Mladí ľudia sú tolerantnejší k právu na registrované partnerstvo ako priemer populácie. Právo uzatvoriť so svojím partnerom či partnerkou registrované partnerstvo podporuje 51 percent z nich. Pre porovnanie, v celkovej populácii je to 37 percent, proti je 43 percent mladých. Registrované partnerstvá odmieta spolu 60 percent Slovákov nad 18 rokov.
Mladí výrazne viac podporujú aj práva žien rozhodnúť o interrupcii. Viac ako polovica z nich (52 percent) zastáva názor, že interrupcia by mala byť povolená z akýchkoľvek dôvodov. V celej populácii má takýto názor len 24 percent ľudí. Približne tretina mladých navštevuje bohoslužby aspoň raz mesačne, čo je mierne nižšia úroveň než u celkovej populácie.
Pohľad mladých na práva menšín je porovnateľný s celoslovenským priemerom. Podľa prieskumu je 64 percent mladých presvedčených, že v demokracii treba dôsledne rešpektovať aj práva menšín. Najviac si to myslia mladí ľudia na východnom Slovensku.
Záujem mladých ovplyvňuje aj vzdelanie
Záujem mladých o voľby výrazne ovplyvňuje vek a dosiahnuté vzdelanie. Vysoký záujem o voľby deklaruje len 28 percent mladých s ukončeným základným vzdelaním, kým u vysokoškolákov je to až 55 percent.
Rozdiel v záujme o voľby vidíme aj medzi prvovoličmi a druhovoličmi. Vyšší až vysoký záujem voliť má 62 percent prvovoličov (18-21 rokov), medzi druhovoličmi (22-25 rokov) je to až 73 percent.
Prioritnými témami sú podľa mladých ľudí najmä ekonomické a sociálne témy, ako sú ceny potravín, lepšia dostupnosť bývania, väčšia podpora mladých rodín zo strany štátu či lepšia dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti.
Na opačnej strane rebríčka sa vyskytli tzv. kultúrno-etické témy, teda práva LGBT+ komunity, interrupcie či rodová rovnosť. Mladí ľudia chcú byť menej závislí od štátu. Až 49 percent z respondentov súhlasilo s výrokom: „O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal v prvom rade postarať každý sám”, kým v celej populácii s týmto výrokom súhlasí 27 percent ľudí.
V čom sa, naopak, mladí zhodujú so zvyškom populácie, je progresívne zdaňovanie. Až 60 percent mladých ľudí si myslí, že bohatší majú platiť vyššie dane. Najvyššou spoločenskou hodnotou pre mladých je rovnosť, no zároveň až 68 percent z nich považuje slovenskú spoločnosť za nespravodlivú.
