Európsku úniu čaká v nadchádzajúcich mesiacoch legislatívna smršť a rok plný výziev. Na programe je množstvo rokovaní a samitov. Dôvodom sú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni budúceho roka. Budú znamenať aj novú Európsku komisiu. A ako tvrdia mnohé diplomatické zdroje v Bruseli: „Čo sa nedohodne alebo neschváli do marca 2024, nanajvýš do apríla, to sa nestihne vôbec.“
Vyriešiť treba ešte veľa otázok. Napríklad rozšírenie Európskej únie či migráciu. Rovnako ale aj nariadenie Euro 7. To hovorí o nových emisných limitoch pre osobné autá, dodávky, nákladné autá a autobusy.
Na stole sú desiatky návrhov
Súčasná Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej sa od predchádzajúcich líši tým, že aj po letných prázdninách a necelý rok pred koncom legislatívneho obdobia stále predkladá ďalšie návrhy. Predchádzajúce Komisie tak nerobili. Môže to však súvisieť s tým, že prácu exekutívy EÚ prerušila pandémia a narušili ju udalosti súvisiace s vojnou na Ukrajine.
V súčasnosti sú na stole desiatky návrhov. Diplomati tvrdia, že nie je v ľudských silách uzavrieť všetko. Ale aspoň polovica z nich by sa mala zrealizovať. A každý sa bude snažiť presadiť „svoju“ otázku.
Pokiaľ ide o šéfku Európskej komisie, očakáva sa, že vo svojom tradičnom prejave o stave EÚ načrtne svoje plány na budúci rok. Prednesie ho v stredu (13. 9.) v Európskom parlamente v Štrasburgu.
Keďže pôjde pravdepodobne o jej posledný takýto prejav vo funkcii (ak sa nestane aj šéfkou budúcej EK), pravdepodobne zhodnotí aj to, čo sa za uplynulé štyri roky podarilo dosiahnuť. V tejto súvislosti nemenovaný diplomatický zdroj uviedol, že von der Leyenová sa nedávno veľvyslancom pri EÚ pochválila, že 92 percent toho, čo si EK na začiatku stanovila, sa už z hľadiska navrhovanej legislatívy dosiahlo.
Rozširovanie Únie
Španielske predsedníctvo, ktoré bude trvať do konca roka 2023, sa teraz zameria najmä na Ukrajinu, migračný balík, ale aj na väčšiu sociálnu a hospodársku spravodlivosť a posilnenie jednoty EÚ.
Predseda Európskej rady Charles Michel koncom augusta vyhlásil, že EÚ musí byť do roku 2030 pripravená prijať nových členov. Jeho prejav, ktorý predniesol na výročnom strategickom fóre v slovinskom Blede za účasti viacerých lídrov zo západného Balkánu, údajne predniesol bez konzultácie so šéfkou Európskej komisie.
Jej tlačová služba na Michelove slová reagovala slovami: „Nesústredíme sa na dátum, ale na úzku spoluprácu s kandidátskymi krajinami. Aby boli pripravené na vstup do Európskej únie.“ Z Michelovho vyjadrenia však vyplynulo, že rozšírenie EÚ je témou, o ktorej chce, aby sa teraz diskutovalo.
V tejto súvislosti sa vynára mnoho otázok, a to tak v súvislosti s krajinami západného Balkánu, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, ako aj v súvislosti s Ukrajinou a Moldavskom. O tom, ako často by sa mala EÚ s týmito krajina stretávať, aké sú ich motivácie alebo čo im môže EÚ ponúknuť. O tom všetkom sa teraz diskutuje na úrovni EÚ.
Migračná politika
Ministri vnútra EÚ sa v polovici júna dohodli na reforme migračných pravidiel EÚ. Prijatý kompromis okrem iného stanovuje povinnú solidaritu namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov. Krajiny sa budú môcť rozhodnúť, či utečencov prijmú, alebo využijú iné možnosti.
Majú to byť finančné príspevky pre migrantov alebo iná pomoc. Napríklad vyslanie expertov alebo materiálna podpora. Migračný balík však zatiaľ nebol schválený v plnom rozsahu, takže ministri vnútra sa ním budú opäť zaoberať na jeseň. Rada EÚ potom bude o konečných pravidlách migrácie rokovať s Európskym parlamentom.
Emisné limity pre automobily
V októbri minulého roka Európska komisia navrhla nariadenie, ktorým sa zavádzajú nové emisné limity Euro 7 pre osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy. Nové pravidlá pritom zjednocujú existujúce rozdielne predpisy pre osobné a dodávkové vozidlá (Euro 6) a nákladné vozidlá a autobusy (Euro 6).
Stanovujú rovnaké limity bez ohľadu na to, či vozidlo používa benzín, naftu, elektrický pohon alebo alternatívne palivá. V mnohých ohľadoch ide o sprísnenie predchádzajúcich právnych predpisov. V septembri budú musieť členské štáty prijať spoločné stanovisku k tomu návrhu, avšak viaceré krajiny k nemu majú výhrady. Niektorým sa nepáčia hodnoty výfukových emisií alebo krátke termíny, ktoré má priemysel na prípravu novej legislatívy.
Ak sa španielskemu predsedníctvu podarí nájsť kompromis medzi členskými štátmi, dohoda o Euro 7 by sa mala schváliť na zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť 25. septembra. Potom by sa presunula na rokovania s Európskym parlamentom. Aj v tomto prípade Španieli dúfajú, že sa im podarí presadiť legislatívu do konca svojho predsedníctva.
