Najmenej päť ľudí zahynulo a 80 utrpelo zranenia v dôsledku pozemnej vojenskej operácie, ktorú v utorok spustil Azerbajdžan v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obývanom Arménmi. Informovalo o tom tamojšie ministerstvo zdravotníctva, uviedla agentúra AFP.
Separatisti ďalej uviedli, že Azerbajdžan v Karabachu nasadil delostrelectvo, rakety, bojové lietadlá i útočné drony. Boje podľa nich prebiehajú pozdĺž „celej“ kontaktnej línie.
„Máme 80 zranených… medzi ktorými je podľa prvých údajov 15 civilistov. Žiaľ, zaznamenaných je aj päť úmrtí,“ uvádza sa na spravodajskom portáli separatistov s tým, že v tomto údaji sú zahrnuté aj ženy, starší ľudia a deti.
Politika etnických čistiek
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok v televíznom prejave k národu informoval, že Azerbajdžan začal v Náhornom Karabachu „pozemnú operáciu“. Pašinjan súčasne zdôraznil, že arménska armáda sa do týchto bojov nezapojila. Situáciu na spoločnej hranici označil za stabilnú, informovala agentúra AFP.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na najnovší vývoj odsúdilo azerbajdžanskú „agresiu proti ľudu Náhorného Karabachu“, ktorá sa odohráva „s cieľom dokončiť svoju politiku etnických čistiek“.
Jerevan dodal, že ruské jednotky – rozmiestnené v regióne na kontrolu dodržiavania podmienok posledného prímeria – by mali „podniknúť jasné a jednoznačné kroky na zastavenie azerbajdžanskej agresie“.
Jedna zo separatistických organizácií so sídlom v Arménsku na sociálnej sieti uviedla, že karabašská metropola „Stepanakert a ďalšie mestá a dediny intenzívne ostreľujú azerbajdžanské jednotky“. S rovnakými zisteniami o vývoji v karabašskej metropole prišiel aj spravodajca agentúry AFP.
Azerbajdžan ako dôvod pre svoju najnovšie začatú vojenskú misiu uviedol „systematické“ ostreľovanie z pozícií jednotiek podporovaných Arménskom. Obvinil ich z vykonávania vyzvedačstva a opevňovania obranných pozícií.
„Dochádza aj k posilneniu bojových pozícií personálom, obrnenými vozidlami, delostrelectvom a inými zbraňami,“ uviedol Azerbajdžan. A to s tým, že „separatisti z Karabachu“ vykazujú „vysokú mieru bojovej pripravenosti“.
Informovali Rusko i Turecko
Regionálni sprostredkovatelia Rusko a Turecko, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, boli informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu. Uviedli to úrady v Baku.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie. Európska únia v reakcii na tento vývoj v utorok vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Predseda Európskej rady Charles Michel v príspevku na sociálnej sieti X podľa agentúry DPA zdôraznil, že Azerbajdžan musí okamžite prestať s vojenskými aktivitami. Má použiť iný spôsob na vytvorenie priestoru pre dialóg medzi Baku a karabašskými Arménmi.
EÚ odsúdila vojenskú eskaláciu
Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vo svojom vyhlásení v mene EÚ odsúdil vojenskú eskaláciu i vyjadruje ľútosť nad stratami na životoch.
Táto vojenská eskalácia by nemala byť použitá ako zámienka na vynútenie odchodu miestneho obyvateľstva, zdôraznil Borrell. Dodal, že násilie musia zastaviť, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre mierové rokovania a normalizáciu situácie.
Obaja politici EÚ reagovali na najnovší vývoj v spornej oblasti. Azerbajdžan pre obnovenie mieru požaduje úplné stiahnutie arménskych síl zo sporného hornatého územia, konštatovala agentúra AFP.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany deklarovalo, že v regióne podniká lokálne obmedzené „protiteroristické opatrenia“. Rezort súčasne hovorí, že otvoril humanitárne koridory i prijímacie centrá, aby civilisti mohli odísť. Tvrdí, že „civilné obyvateľstvo a civilná infraštruktúra nie sú cieľom“.
Podľa Turecka ide o nevyhnutné opatrenia
Turecko v utorok obhajovalo vojenskú operáciu Azerbajdžanu v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach. Podľa Ankary prijalo Baku nevyhnutné opatrenia na svojom území. Informovala o tom agentúry AFP.
Vojenskú operáciu podľa Turecka podnietili dlhodobé ozbrojené útoky a provokácie voči azerbajdžanským jednotkám v regióne Náhorného Karabachu zo strany arménskych separatistov.
Ankara vyjadrila presvedčenie, že jediný spôsob, akým sa dá zabezpečiť mier, stabilita a prosperita v tomto regióne, je zaistiť pokračovanie komplexných rokovaní medzi Baku a Jerevanom.
Medzičasom sa na okraj všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN vyjadril k aktuálnej situácií v Náhornom Karabachu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Očakáva, že Azerbajdžan a Arménsko podpíšu mierovú dohodu čo najskôr.
