Prvé rozhovory medzi arménskymi separatistami a Azerbajdžanom o integrácii odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach, ktoré sa konali v azerbajdžanskom meste Jevlach, sa skončili po dvoch hodinách.
Azerbajdžan toto rokovanie označil za konštruktívne. Informoval, že obe strany sa dohodli na ďalších rokovaniach „v blízkej budúcnosti“. Baku okrem toho súhlasilo s poskytnutím potravinovej a humanitárnej pomoci pre daný región.
S odvolaním sa na azerbajdžanské elektronické médiá o tom informovala agentúra AFP. Podotkla, že po skončení rokovania nebola naplánovaná tlačová konferencia.
Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu.
V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Po dvoch dňoch eskalácie situácie prišlo na rad rokovanie
Rokovanie v Jevlachu sa konalo po dvoch dňoch eskalácie situácie v Náhornom Karabachu. Baku najprv obvinilo Arménsko a separatistov v Karabachu zo zosnovania teroristických útokov.
Dôvodom tohto obvinenia bol incident z utorka (19. 9.), keď pod autom azerbajdžanskej agentúry pre výstavbu diaľnic a vojenskej infraštruktúry explodovala mína, ktorá zabila a zranila vojakov azerbajdžanskej armády.
Azerbajdžan krátko na to spustil v Náhornom Karabachu pozemnú „protiteroristickú“ vojenskú operáciu. Jej cieľom malo byť „nastolenie ústavného poriadku“. Jerevan však deklaroval, že v Karabachu sa nenachádzajú žiadne arménske ozbrojené sily.
V stredu popoludní sa zainteresované strany dohodli na prímerí sprostredkovanom ruskými jednotkami. Baku uviedlo, že ciele protiteroristickej operácie boli dosiahnuté a azerbajdžanská suverenita nad sporným regiónom obnovená.
Kancelária azerbajdžanského prezidenta však v ten istý deň informovala, že má pripravený plán sociálno-ekonomickej integrácie karabašských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti. Ich integráciu zároveň Baku označilo za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu.
Arménska vláda informovala, že sa nepripravuje na masovú evakuáciu civilistov z Náhorného Karabachu. Pre prípad potreby sa však s predstaviteľmi arménskej diaspóry pripravuje aj na tento scenár. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana citované miestnymi médiami.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo svojom vyhlásení prisľúbil vytvoriť v Karabachu atraktívne podmienky pre život a vyjadril presvedčenie, že miestni Arméni sa dočkajú obratu k lepšiemu, „pretože naším zámerom je budovať spoločný život na základe mieru, vzájomného porozumenia a úcty“.
Podľa Alijeva, citovaného agentúrou Anadolu Ajansi, sa „pre obyčajných ľudí žijúcich v Karabachu vytvorila nová historická šanca“, ktorú by si nemali nechať ujsť.
