Belgické úrady útočníka, ktorý v pondelok (18. 10.) večer v centre Bruselu zastrelil dvoch švédskych futbalových fanúšikov, dobre poznali už od roku 2016, napriek tomu ho nedokázali zastaviť.
Politici hovoria o vážnom zlyhaní spravodajských služieb a žiadajú vysvetlenie, napísal denník The Brussels Times. Situáciou sa v stredu popoludní budú zaoberať aj ministerka vnútra Annelies Verlindenová, minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne a štátna tajomníčka pre otázky azylu a migrácie Nicole de Moorová. Na schôdzku by mal doraziť aj premiér Alexander De Croo.
Bezprostredne po útoku sa mnohí začali pýtať, ako je možné, že k teroristickému činu vôbec došlo. Štyridsaťpäťročného tuniského občana menom Abdeslam Lassoued totiž polícia poznala. Avšak nefiguroval na zozname potenciálne nebezpečných ľudí úradu OCAM, ktorý sa zaoberá terorizmom a extrémizmom.
Závažné zlyhania
Závažné zlyhania, ktoré viedli k pondelkovému (16. 10.) teroristickému útoku, už v utorok odsúdil Bernard Clerfayt, ktorý má v bruselskej regionálnej vláde na starosti zamestnanosť.
„Prítomnosť teroristov v Belgicku a v Schaerbeeku bola cudzineckému úradu známa, ale nikdy nebola oznámená radnici ani miestnemu policajnému oddeleniu,“ napísal Clerfayt na sociálnej sieti X. Ako dodal, pri registrácii na novej adrese by o tom mala byť informovaná miestna polícia. Aby si z prvej ruky overila, že daná osoba na nahlásenej adrese žije.
Tunisan si prvýkrát požiadal o azyl v Belgicku v roku 2019, o rok neskôr jeho žiadosť zamietli. Odvtedy pobýval v krajine nelegálne. Belgické úrady ale o strelcovi podľa všetkého prvýkrát dostali správu už v júli roku 2016 od polície v inej nemenovanej krajine. S tým, že mal mať „radikalizovaný profil“ a že zvažoval boj za svätú vojnu (džihád). Napriek tomu jeho meno nebolo pridané na federálny zoznam potenciálnych teroristov, ktorý začal byť vytváraný po útokoch na bruselské letisko a metro z roku 2016.
Ako uviedol Bernard Clerfayt, keď sa Abdeslam Lassoued objavil v Belgicku, podal žiadosť o azyl na cudzineckom úrade, kde uviedol aj adresu. Vyzerá to ale, že sa nikto nepokúsil overiť, či tam naozaj býva a či žije sám alebo ešte s niekým ďalším. V roku 2021 údajne cudzinecký úrad dokonca Tunisanovu adresu odstránil zo svojich záznamov, takže muža nebolo možné dohľadať.
Zamietli jeho žiadosť o azyl
Keď teda zamietli jeho žiadosť o azyl a v marci 2021 vydali príkaz, že musí opustiť územie Belgicka, toto rozhodnutie mu nemohli doručiť. Nepoznali totiž jeho adresu.
Belgické metódy monitorovania teroristických hrozieb kritizujú vládni aj opoziční poslanci. „Ľudia, ktorí sú v našej krajine nelegálne, by tu nemali byť a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby krajinu opustili,“ uviedol Tim Vandenput zo strany Flámskych liberálov.
Podľa správ niektorých médií Lassoueda už skôr vyhodili z jeho domovskej mešity práve kvôli extrémizmu. „Prišiel do mešity robiť ťažkosti. Ak toto urobí nebezpečný človek, mali by o tom vedieť kompetentné štátne bezpečnostné služby.“ Sťažoval sa Bernard Clerfayt z bruselskej regionálnej vlády.
Belgický minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne však už na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že „neexistovali žiadne konkrétne náznaky radikalizácie“. Aj premiér Alexander De Croo sa nechal počuť, že bude žiadať odpovede, prečo bolo Tunisanovi povolené zostať v Belgicku. A prečo o ňom úrady nemali potrebné informácie a nesledovali ho.
Pondelkový útok sa odohral pri námestí Sainctelette nachádzajúcom sa asi kilometer severne od historického centra belgickej metropoly. Strelec podľa vyšetrovateľov švédskych futbalových fanúšikov, ktorí nasadli do taxíka, sledoval na motorke.
Keď vystúpili v centre mesta, začal po nich strieľať z poloautomatickej pušky AR-15. Dvoch zabil, jedného zranil. V utorok ráno páchateľa pri zásahu v bruselskej štvrti Schaerbeek postrelili a na následky zranení neskôr zomrel.
Belgický premiér na stredu pozval do Bruselu svojho švédskeho kolegu Ulfa Kristenssona, aby spoločne uctili pamiatku obetí útoku.
