Prvá svetová vojna vznikla ako dôsledok vyostrenia sporov. Svetové mocnosti chceli ovládať vzdialené krajiny, získať ich zdroje surovín a nové trhy, čo viedlo ku katastrofe.
Globálny konflikt rozpútal atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií. Za jediný mesiac sa vojna rozšírila po celej Európe.
Hlavnými aktérmi konfliktu boli spojenci Francúzsko, Rusko či Spojené kráľovstvo. Proti nim stáli centrálne mocnosti, ktoré zastupovalo Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša. Bojovalo sa nielen v Európe, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch a Blízkom východe.
Vo vojne po prvý raz použili nové druhy zbraní a taktík. Na začiatku roku 1915 Nemci ako prví použili chemické zbrane proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách.
V zákopovej vojne sa osvedčili plameňomety, tiež tanky a novinkou bolo bombardovanie pomocou lietadiel. O propagandu sa postarali krátke filmy a životy zachraňovali transfúzie.
Versaillská zmluva položila základy povojnovej Európy
Konflikt sa skončil v roku 1918 podpísaním Versaillskej zmluvy. Tá položila základy na usporiadanie povojnovej Európy. Deň, keď sa podpísalo prímerie si pripomenuli vo väčšine európskych miest.
Pod víťazným oblúkom v Paríži si víťazný deň pripomenuli politici, veteráni aj aktívni vojaci.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron udelil vyznamenania, zapísal sa do pamätnej knihy a zapálil oheň pri hrobe neznámeho vojaka.
Pripomienke ukončenia prvej svetovej vojny sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Klaudia Mikolášová:
„Plameň horí a nikdy nezhasne. Strážia ho vo dne v noci. Horí pre mŕtvych, ktorí zomreli za Francúzsko, a pre živých, ktorí ho ďalej chránia. Nech žije Francúzsko,“ vyhlásil prezident Macron.
Potom sa na obete veľkej vojny spomínalo už len potichu. Dvoma minútami ticha si víťazstvo spojencov pripomenuli aj v Londýne.
Oslavovalo sa aj v Poľsku. Vo varšavskom Chráme Prozreteľnosti sa konala omša a prezident Andrzej Duda položil vence pred pamätníky otcov nezávislosti.
Jeden z najkrvavejších konfliktov v dejinách ľudstva si vyžiadal 40 miliónov obetí – nielen vojakov, ale aj civilistov. Po vojne zavládol v Európe mier, ktorý po dvoch desaťročiach rozbilo nacistické Nemecko.
