Na hlavný obsah

Pripomíname si 105 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny. Pietne miesto prísne stráženého objektu v Trenčíne sprístupnili verejnosti

Na cintoríne sú pochovaní vojaci deviatich národností.

Pripomíname si 105 rokov od ukončenia prvej svetovej vojny. Pietne miesto prísne stráženého objektu v Trenčíne sprístupnili verejnosti
Medzinárodný deň vojnových veteránov si pripomínali v Trenčíne. Foto: RTVS

V sobotu (11. 11.) si pripomíname 105. výročie ukončenia prvej svetovej vojny. Jej výsledkom bolo približne 10-miliónov mŕtvych. Konflikt sa skončil podpisom prímeria 11. novembra 1918 o 11.11 hod. Vo svete si tento dátum pripomíname ako Medzinárodný deň vojnových veteránov. Spomínali na nich aj v Trenčíne.

Pietne miesto je súčasťou prísne stráženého vojenského objektu a bežne je pre verejnosť neprístupné. Správcovia však urobili výnimku a cintorín, ktorý je významnou pamiatkou na prvú svetovú vojnu otvorili pre záujemcov.

„Pochovávali sa tu vojaci, ktorí boli pravdepodobne nakazení nákazlivými chorobami. Cez prvú svetovú vojnu sa pochovávali na cintoríne na Juhu, ale obyvatelia Trenčína sa báli, že sa nakazia. Tak sa od roku 1915 vyčlenilo nové miesto,“ vysvetlil generálporučík vo výslužbe Peter Vojtek.

„Sami vidíte aká je to úžasná úcta všetkým týmto padlým a zomretým, je ich viac ako 700,“ uviedol generálmajor vo výslužbe Svetozár Naďovič.

Pred niekoľkými rokmi však areál takto úhľadne nevyzeral. Bol zarastený.

Spomienke na Medzinárodný deň vojnových veteránov v Trenčíne sa venovala redaktorka RTVS Dominika Kusá:

„Keď sa pozriete za nami vyzeralo to ako tá hora. Muselo sa to celé vyklčovať, 4 roky sa to dávalo do poriadku. Všetky hroby boli neviditeľné. Mená a tabule boli rozpadnuté,“ upresnil Vojtek.

Hroby sa líšia podľa národností vojakov

Na cintoríne sú pochovaní vojaci deviatich národností. Niektoré hroby sa viditeľne líšia od iných.

„Zvlášť pravidlá sú pre vojakov ktorí boli Moslimovia. Sú orientované inak ako ostatné náhrobné kamene. Sú otočené ako je u nich zvykom, na Mekku,“ informoval generálporučík vo výslužbe.

Možnosť nahliadnuť do inak neprístupného objektu využilo niekoľko Trenčanov aj návštevníkov z iných miest.

„Nemohol som si nechať ujsť túto príležitosť. Dýcha tu pieta, prekvapilo ma zloženie tých pochovaných a zároveň dôraz, ktorí autori cintorína kládli na reflexiu náboženstva konkrétnych padlých. Je to pekný príklad medzináboženskej tolerancie, úcty,“ povedal historik Tomáš Michalík.

Vojenský cintorín, ktorý leží v priestoroch muničného skladu na okraji Trenčína je výnimočný aj podľa pamiatkarov. Pred štyrmi rokmi vyhlásili miesto za národnú kultúrnu pamiatku. Na obete a následky vojny by sme nemali zabudnúť.

„Je to potrebné, je to úcta k človeku, my generáli si uvedomujeme čo je to smrť a čo je to vojna. Nepoznám generála, čo by nechcel mier. Teraz čo vidíme, nie je to veľmi príjemné. Pri tejto príležitosti sme všetci dojatí, priali by sme si, aby bolo týchto cintorínov čo najmenej vo svete,“ uzavrel Naďovič.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko