Slovenskú ekonomiku smerom nahor v treťom štvrťroku 2023 stále ťahal pravdepodobne čistý export, teda rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu. Uviedol to analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák v komentári k rýchlemu odhadu hrubého domáceho produktu (HDP) za tretí kvartál. Ten zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Exportnú aktivitu v medziročnom porovnaní podporuje najmä zotavenie výroby a exportu áut, kľúčovej komodity slovenského zahraničného obchodu. Automobilový priemysel bol najskôr stále hlavným zdrojom medziročného rastu ekonomiky pri pohľade na rast z ponukovej strany,“ spresnil Koršňák. ŠÚ SR podľa neho zároveň v odhade poukázal, že medziročný rast ekonomiky aj v treťom štvrťroku naďalej tlmila klesajúca spotreba domácnosti a klesajúce zásoby.
„V dôsledku októbrovej revízie rastu ekonomiky v prvej polovici roka znižujeme odhad jej tohtoročného rastu z 1,2 percenta na 1,1 percenta. Budúci rok následne očakávame len jemné oživenie ekonomického rastu na 1,5 až 1,6 percenta. Keď by ekonomiku mohol začať postupne opäť podporovať i zotavujúci sa externý a spotrebný dopyt,“ myslí si Koršňák.
Verejné investície ako podpora ekonomiky
Do posledného štvrťroku tohto roka podľa analytika ostávajú vyhliadky externého prostredia naďalej znepokojivé. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. Slovenskú ekonomiku by v poslednom štvrťroku tohto roka mali podľa Koršňáka stále výdatne podporiť i verejné investície.
Aj podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša rast podporil najmä výrazný prebytok zahraničného obchodu. „Možno tiež očakávať, že sa už prejavili aj peniaze z eurofondov a plánu obnovy. Tie sa postupne prelievajú do našej ekonomiky vo forme investícií,“ podčiarkol Kočiš.
Vplyv Nemecka na slovenskú ekonomiku
Budúca výkonnosť zahraničného obchodu bude podľa Kočiša vo veľkej miere závisieť od ekonomickej výkonnosti významných obchodných partnerov SR, najmä Nemecka. „Na druhej strane sa aj v tomto štvrťroku očakáva výrazný negatívny vplyv na rast nášho HDP v dôsledku zmeny stavu zásob,“ myslí si Kočiš.
„Na rok 2023 očakávame medziročný rast HDP okolo 1,3 percenta vďaka očakávanému fiškálnemu stimulu vo výške 5 miliárd eur z fondov EÚ (asi 5 percent HDP). Určujúcim faktorom ostáva schopnosť našej krajiny tieto zdroje efektívne a rýchlo absorbovať,“ dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
„V najbližšom období naďalej očakávame podporu ekonomiky z dočerpávania EÚ fondov z programového obdobia rokov 2014 až 2020, ale už aj z programu obnovy. Ročný odhad rastu HDP na tento a budúci rok však znižujeme v oboch rokoch zhodne na 1,2 percenta,“ doplnil analytik VÚB Michal Lehuta.
