Mesto Bratislava chce zvýšiť daň z nehnuteľností v priemere o 35 percent a poplatok za odpad o 30 percent. Oznámil to v utorok primátor hlavného mesta Matúš Vallo spolu s bratislavskými starostami.
Tvrdí, že ide o nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb. Či sa daň a poplatok zvýšia, rozhodnú v decembri bratislavskí mestskí poslanci.
„K tomuto nepopulárnemu a ťažkému kroku sme sa so starostami odhodlali. Inú cestu na zachovanie služieb a kvality života už nemáme,“ skonštatoval Vallo.
Dôvodom zvyšovania dane z nehnuteľnosti, ku ktorému pristupujú postupne mnohé samosprávy na Slovensku, pozostávajú z kumulácie troch faktorov.
Konkrétne z „chaotického“ obmedzovania príjmov predchádzajúcimi vládami, vysokej inflácie a ekonomických prognóz, ktoré predpokladajú nižšie výnosy z hlavného príjmu samospráv, a to podielovej dane z príjmu fyzických osôb.
V prípade Bratislavy by mal byť v roku 2024 oproti daňovej prognóze rezortu financií z februára 2023 nižší o 11 až 16 miliónov eur.
Nejde pritom o konečný výpadok
Pri dani z nehnuteľností pre byty a rodinné domy sa navrhuje zvýšiť sadzba v závislosti od lokality. Z doterajších 0,90 – 1 euro za štvorcový meter sa zvýši na 1,20 – 1,35 eura za štvorcový meter. V praxi by to znamenalo, že napríklad majiteľ bytu v Dúbravke s rozlohou 50 štvorcových metrov by po úprave platil daň 60 eur ročne a nie doterajších 45 eur.
Zvyšovanie by sa však nemalo dotknúť seniorov. V súčasnosti majú ľudia nad 65 rokov a držitelia preukazu ŤZP úľavu na dani z nehnuteľnosti vo výške 60 percent, návrh počíta s jej zvýšením na 70 percent.
To znamená, že napríklad senior, ktorý platí za byt s rozlohou 100 štvorcových metrov v Starom Meste, teda v najdrahšom daňovom pásme, 40 eur, by po novom zaplatil 40,50 eura. Okrem toho sa zavádza 50-percentá úľava na stavby a nebytové priestory alebo ich časti užívané na šport.
Sadzba dane z nehnuteľností sa v hlavnom meste zvyšovala naposledy v roku 2020. Jej navrhovaná zvýšená sadzba by hlavnému mestu priniesla približne 19 miliónov eur ročne, rovnakú sumu aj mestským častiam. Hoci to podľa magistrátu nepokryje celý výpadok príjmov, umožní to zachovať štandard poskytovaných služieb v meste.
V prípade Bratislavy takmer polovica zo sumy pôjde na pokrytie zvýšených personálnych aj prevádzkových nákladov dopravného podniku.
Príjmy budú použité aj na vykrytie zvýšeného príspevku pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Taktiež aj na zvýšenie platov v sociálnych zariadeniach, ako aj v školských zariadeniach a tiež zvýšeného príspevku na prevádzku materských škôl.
Návrh počíta aj so zvýšením poplatku za odvoz komunálneho odpadu, ktorý nebol menený deväť rokov. V konkrétnych číslach bude úprava týchto poplatkov znamenať, že suma za odvoz 120-litrovej nádoby na odpad v dvojtýždňovom intervale sa zvýši zo súčasných 86 na 112 eur za rok.
Samospráva aj v tomto prípade hovorí o modeli úľavy. V prípade záujmu môžu občania prejsť na štvortýždňový interval odvozu odpadu. Suma sa tak zmení na 56 eur za rok.
Bola to jediná alternatíva, hovorí Chren
Šéf regionálneho združenia bratislavských mestských častí a starosta Ružinova Martin Chren poznamenal, že hľadali aj iné spôsoby riešenia. Zvyšovanie dane a poplatku bolo jedinou alternatívou bez toho, aby znížili kvalitu či rozsah poskytovaných služieb. „Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie, ale Bratislava inú alternatívu nemá,“ poznamenal Chren.
Napriek tomu, že samosprávy za posledné štyri roky urobili podľa neho všetko pre to, aby sa daň z nehnuteľnosti nemusela zvýšiť a šetrili, kde sa dalo, nedá sa tomu zabrániť. Úprave výšky tejto dane tak, aby dobehla výšku inflácie za ostatné roky, dali nakoniec prednosť pred zásahom do poskytovaných služieb občanom. Tí podľa starostov očakávajú, že hoci majú mestské časti o tretinu menej peňazí, budú poskytovať služby lepšie, rýchlejšie a kvalitnejšie.
