Vlani po štvrťfinálovej prehre s domácim výberom Kanady zavládol v šatni slovenskej hokejovej reprezentácie do dvadsať rokov obrovský smútok sprevádzaný slzami. Výber vedený trénerom Ivanom Fenešom cítil, že mal na dosah výsledok, ktorý by obletel hokejový svet.
Po roku sú juniorskí reprezentanti opäť pokope a na kempe vo Zvolene sa pripravujú na ďalší šampionát. Medzi dvadsať sedmičkou nominovaných nechýba ani útočník Kitchener Rangers (OHL) Filip Mešár. Nielen pre neho, ale aj celý ročník 2004, bude turnaj vo Švédsku posledný v tejto vekovej kategórii.
„Keď budeme hrať svoju hru a bojovať jeden za druhého, tak máme dosť dobrý tím na to, aby sme získali nejaký cenný kov,“ prezrádza v rozhovore pre RTVS v skratke návod na úspech devätnásťročný odchovanec popradského hokeja, ktorý patrí medzi najskúsenejších hráčov mužstva.
Máte za sebou dlhý let z Kanady na Slovensko. Aký bol?
Let na Slovensko bol celkom príjemný. Letel som spolu s kamošom a spoluhráčom z reprezentácie Servácom Petrovským, takže sme hrali kopec hier a celkom rýchlo nám to ubehlo. Prileteli sme o ôsmej ráno, v Bratislave sme si dali menší obed a hneď sme šli do Zvolena. Po ceste nás nezastihol žiaden problém.
Počas posledných zápasov za Rangers som bol už trocha mysľou na Slovensku, takže sa teším, že som tu a konečne môžem byť s chlapcami na ľade.
Vášmu tímu Kitchener Rangers a aj vám sa v juniorskej OHL darí, prišli ste teda pozitívne naladený?
Určite áno. Darí sa tímu, celkom sa darí aj mne, máme super trénerov a taktiež sme skvelá parita. Verím, že si formu z klubu prenesiem aj do reprezentácie a budem lídrom tohto tímu.
Takže ste pripravený, že sa od vás v národnom tíme bude očakávať pozícia lídra?
Myslím si, že na úlohu lídra som pripravený. Sú to moje posledné, dá sa povedať, že štvrté majstrovstvá, takže mám dostatok skúseností a bude záležať aj na mne, ako tento tím povediem a ako sa nám bude dariť.
Ako vravíte, budú to už vaše štvrté juniorské MS. Cítite preto väčšiu zodpovednosť?
Určite cítim veľkú zodpovednosť, ale mám tu veľmi dobrých spoluhráčov a zároveň aj kamarátov, ktorí majú rovnako kopec skúsenosti a spoločne môžeme potiahnuť tím. Chlapcom sa darí aj v tímoch, mnohí bodujú a ukazujú sa v dobrom svetle. Navyše, sme skvelá partia, a to je hlavné.
Pre váš ročník 2004, ktorý je označovaný za mimoriadne silný, to budú posledné juniorské majstrovstvá sveta. Máte niekde v hlave, že je to zároveň aj vaša posledná šanca na medailu?
Určite áno. Všimol som si už aj nejaký ten mediálny tlak a taktiež aj to, že ľudia nám veria a vkladajú do nás nádeje. Určite na šampionát pôjdeme s tým, že chceme vyhrať nejakú medailu, avšak veľké tlaky si netreba veľmi pripúšťať, pretože nie je dobré ísť s takýmito myšlienkami do turnaja. Keď budeme hrať svoju hru a bojovať jeden za druhého, tak máme dosť dobrý tím na to, aby sme získali nejaký cenný kov.
Ako sa dá pracovať s tým, aby vám tlak nezväzoval ruky?
Stihol som si už pozrieť program reprezentácie a máme naplánované aj nejaké mentálne tréningy. Tie nám môžu celkom pomôcť, ale ako za tie roky poznám chlapcov, všetci sú veľmi dobré povahy a charaktery, takže nemám obavy, že by sme mali na seba nejaké prehnané tlaky.
Šampionát sa po troch rokoch v zámorí vracia na európsky kontinent. Môže to byť pre tím výhoda?
Bude to trocha iné, ale myslím si, že pre nás to výhoda bude, keďže sme na väčšie klzisko zvyknutí. My hráči zo zámoria máme teraz nejaký čas na tréning a dúfam, že to dokážeme zužitkovať.
V zámorí ste začali svoju druhú sezónu. Vlaňajší ročník mal byť pre vás skôr zoznamovací, ako sa na ľade teraz cítite?
V zámorí je to celkom iný hokej ako v Európe. Na ľade sa teraz cítim oveľa lepšie, zvykol som si aj na menšie klzisko. Tímu sa darí, chlapci mi dosť pomáhajú, takže sa darí aj mne. V šatni sme lepšia partia, viac si ako kamaráti rozumieme aj mimo ľadu, veľa urobila aj výmena trénera.
Vaše výkony boli ocenené aj titulom hráč mesiaca november v OHL. Čo to pre vás znamená?
Veľmi ma to potešilo, pretože keď ma z Lavalu poslali späť do juniorky, tak bolo mojou motiváciou nevzdať sa a ukázať, čo vo mne je a že som na tú ligu príliš dobrý. Som rád, že sa darí aj mne aj tímu. Ocenenie hráč mesiaca bola taká čerešnička za prácu, ktorú som doteraz odviedol.
Máte teda pocit, že vám je juniorka malá a prerástli ste ju?
Zatiaľ to nechcem takto povedať. Mojím najväčším problémom počas minulej sezóny bola konzistentnosť v zápasoch. Nový ročník len začal, darí sa mi celkom dobre, ale musím v tom pokračovať. Chcem, aby som ostal produktívny až do konca sezóny. Potom, na konci, to budem vedieť povedať lepšie.
Aké sú celkové ciele Rangers v ročníku?
Zatiaľ hráme veľmi dobre, takže ciele sú len tie najvyššie. Keď ešte vytrejdujeme nejakých zopár hráčov, tak môžeme ísť pokojne aj na titul.
V juniorke chce ukázať, že má na vyšší level
Keď sme sa v máji rozprávali naposledy, pôsobili ste odhodlane a zároveň z vás bolo cítiť veľkú túžbu udomácniť sa na farme v Lavale. Napokon vás po dvoch dueloch poslali do juniorky. Ako vám to odôvodnili?
Za Laval som odohral aj predsezónne zápasy, hral som v prvých dvoch útokoch. Keď sa začala sezóna, tak z NHL poslali do AHL Joela Armiu, ktorý zobral moje miesto v druhom útoku. Mal som veľa pohovorov s manažérom a trénerom Lavalu a vysvetlili mi to tak, že si myslia, že som hráč do prvých dvoch útokov, a preto nechcú, aby som sa v treťom či štvrtom zrážal. Nebolo to jednoduché, ale tieto rozhovory mi pomohli uvedomiť si to v hlave.
Ten jeden rok v juniorke by mi mal pomôcť so sebavedomím a s mojou hrou s pukom. Chcú, aby som hral viac s pukom, keďže si myslia, že som tvorivý hráč.
Existuje nejaká možnosť, že by ste mohli ešte dostať šancu na farme aj počas tejto sezóny?
Zatiaľ neviem, nekomunikoval som o tom s nikým. Ak nie teraz, tak možno po sezóne v OHL by som tam išiel. Teraz to veľmi nechcem riešiť, chcem sa sústrediť na majstrovstvá a odohrať ich čo najlepšie.
Ste aj v pravidelnom kontakte s niekým z Montrealu?
Som v kontakte s hlavným trénerom pre rozvoj hráčov. Skoro po každom zápase mi píše, ako som hral. Taktiež mi posielajú videá, čo robím dobre a čo by som mal robiť lepšie. Dosť mi to pomáha zlepšovať sa.
Nemec na ľade vyzerá ako veterán
S Jurajom Slafkovským ste od detstva skvelí kamaráti. Pri všetkých povinnostiach, stíhate sledovať jeho výkony v drese Montrealu?
Sledujem ho, aj on sleduje moje zápasy a stále si píšeme. V posledných stretnutiach hral super a som veľmi rád, že mu dali priestor aj v prvom útoku a na presilovke. Nájazd, ktorým rozhodol duel proti Buffalu, bol krásny. Stúpa od zápasu k zápasu a ja verím, že bude v tomto trende len a len pokračovať. O šampionáte sme sa rozprávali, ale bolo mi jasné, že asi nebude môcť prísť.
JURAJ. SLAFKOVSKÝ. CALLS. GAME. pic.twitter.com/JA3HZ9dNyc
— Sportsnet (@Sportsnet) December 10, 2023
Rovnako tak sa zdá, že na MS Slovensko neposilní ani Šimon Nemec. Aká bude bez nich sila mužstva?
Ak neprídu, tak strata takýchto dvoch hráčov je obrovská, ale nemôžeme sa na to vyhovárať. NHL je pre nich oboch najpodstatnejšia. So Šimonom sme trocha rátali, ale keď teraz dostal takúto príležitosť v profilige, tak sme ho s tým, aby prišiel, nejako nechceli zaťažovať. Obom im prajem, aby sa im darilo a my to musíme ubojovať aj bez nich.
Šimon sa svojej šance v NHL chytil ako sa patrí. Čo poviete?
Ja som stále vedel, že Šimon je výnimočný hráč. Keď som pozeral jeho zápasy, tak na ľade vyzerá ako veterán NHL.
Vlani bol práve Nemec kapitánom mužstva, vy ste boli jedným z asistentov. Trúfli by ste si tento rok prebrať od neho céčko?
Určite áno. Ako som už hovoril, mám už nejaké skúsenosti a bude to môj štvrtý šampionát. Ak mi tréneri dajú takúto dôveru, tak céčko určite vezmem.
