Pápež František vo štvrtok (21. 12.) predniesol tradičné vianočné posolstvo k Rímskej kúrii. Kardinálov, biskupov, kňazov, ale aj laických zamestnancov v ňom vyzval, aby boli otvorení zmenám a odolávali „rigidným ideologickým postojom“, ktoré „nás často pod rúškom dobrých úmyslov oddeľujú od reality a bránia nám napredovať“.
Pápež František zvyčajne využíva svoj vianočný príhovor aj ako príležitosť ponúknuť aktuálne informácie o svojej reforme katolíckej cirkvi. Občas prítomných aj upozorniť na chyby, ktoré im bránia v napĺňaní ich poslania podľa učenia cirkvi.
Františkovo výročné stretnutie s členmi vatikánskej hierarchie sa tento rok uskutočnilo v tom istom týždni, keď formálne schválil povolenie kňazom požehnávať páry rovnakého pohlavia, pokiaľ takéto požehnanie nebude vyvolávať dojem, že ide o sobášny obrad.
Toto jeho rozhodnutie zvrátilo politiku vatikánskeho doktrinálneho úradu – Dikastéria pre náuku viery – z roku 2021, ktorý takéto požehnania paušálne zakazoval s odôvodnením, že Boh nepožehnáva a nemôže požehnať hriech.
Príhovor postavil na príbehu o Ježišovom narodení
Pápež sa vo štvrtok o svojom rozhodnutí konkrétne nezmienil. Svoj príhovor postavil skôr na biblickom príbehu o Ježišovom narodení.
S odvolaním sa na učenie Druhého vatikánskeho koncilu pápež vyzval zhromaždených prelátov, aby sa navzájom počúvali, rozlišovali rozhodnutia. Potom sa vydali na cestu vpred bez toho, aby boli zviazaní predsudkami.
Pápež zdôraznil, že počúvanie „je oveľa viac, ako len počuť správu alebo vymieňať si informácie“. Vysvetlil, že je to „vnútorné počúvanie schopné pochopiť túžby a potreby toho druhého“ a vytvoriť si vzťah, ktorý ľudí nabáda nasledovať vzory a prekonať predsudky.
„Niekedy aj v komunikácii medzi nami riskujeme, že budeme ako draví vlci. Okamžite sa snažíme hltať slová toho druhého bez toho, aby sme ich skutočne počúvali. Okamžite prichádzame so svojimi dojmami a úsudkami,“ upozornil pápež prítomných, ktorých pozval k modlitbe, lebo „otvára srdce, zráža náš egocentrizmus z piedestálu, vychováva nás k počúvaniu druhých a vzbudzuje v nás ticho rozjímania.“
Umenie duchovného života
Rozlišovanie je podľa Františka „umením duchovného života“, ktoré „odstraňuje predstieranie, že už všetko vieme. Riziko myslieť si, že stačí uplatniť pravidlá; pokušenie – dokonca aj v živote kúrie – pokračovať jednoduchým opakovaním vzorov“.
V tejto časti svojho príhovoru František citoval kardinála Carla Mariu Martiniho, ktorý definoval rozlišovanie ako „impulz lásky, ktorý vytvára rozdiel medzi dobrým a najlepším“.
Pápež upozornil, že pri absencii rozlišovania zostáva pastoračný život monotónny. To vedie k opakovaniu náboženských úkonov a tradičných gest bez toho, aby dotyčný videl ich zmysel.
V príhovore František povedal, že je dôležité, aby duchovní neustále „napredovali a rástli v chápaní pravdy“. Ustráchané držanie sa pravidiel podľa pápeža „môže vytvárať dojem, že sa vyhýbame problémom. V konečnom dôsledku len škodí službe, ktorú má vatikánska kúria poskytovať cirkvi“.
„Sme povolaní vydať sa na cestu ako mudrci za svetlom, ktoré nás vždy chce viesť ďalej, niekedy po neprebádaných cestách a nových chodníkoch,“ pripomínal František.
