Slovensko kraľuje rebríčku fiktívnych živnostníkov, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Za uplynulých desať rokov stúpol ich počet z 84-tisíc na takmer 110-tisíc.
Úrad upozornil, že si platia minimálne odvody. Štát tak prichádza o nemalé peniaze. Problém chce riešiť ministerstvo práce.
Slovenská legislatíva pojem fiktívna živnosť nepozná. V Európskej únii sa takto definuje zamestnanec na živnosť, ktorý vykonáva všetky pracovné povinnosti ako štandardní zamestnanci.
„Najvýraznejšie to vidíme v oblasti stavebníctva, ale aj sociálnych služieb či IT segmentu,“ vysvetlil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Podľa odborníkov sa firmám takýto druh pracovného pomeru oplatí. Nemusia za zamestnancov platiť odvody do sociálnej či zdravotnej poisťovne.
„Odpadávajú mu aj náklady na BOZP, náklady na odstupné, na platenie dovolenky. Je to naozaj veľký rozdiel,“ povedala generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová.
Fiktívnym živnostníkom na slovenskom trhu práce sa v Správach RTVS venovala redaktorka Ľubomíra Hulínová:
Zamestnancom takýto druh práce vyhovuje
Zamestnávatelia však tvrdia, že aj niektorým zamestnancom takýto druh práce vyhovuje. Živnostníci s tým súhlasia. Vidia však za tým to, že u nás chýbajú lepšie podmienky na sezónnu prácu, či skrátené pracovné úväzky.
„Nevyužívajú sa takmer vôbec u nás skrátené pracovné úväzky, je ich okolo troch percent zo všetkých pracovných pomerov, kým napríklad v susednom Rakúsku je toto číslo 30 percent a pre EÚ je priemer 20 percent,“ dodala Bellušová.
Zamestnávatelia priznali, že ponúknuť zamestnancovi živnosť je pre nich naozaj výhodné.
„Pokiaľ bude ktorákoľvek vláda neustále zvyšovať sociálne odvody, tak zamestnanec ako i zamestnávateľ bude naďalej motivovaný meniť štandardný zamestnanecký pracovnoprávny vzťah na vzťah medzi zamestnávateľom a živnostníkom,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošťák.
Štát prichádza o peniaze
Problém je však podľa ekonóma v tom, že štát prichádza o peniaze z odvodov týchto zamestnancov.
„Keďže nie sú prirodzení živnostníci, ale nútení, tak sa vlastne snažia využiť situácii a platia iba tie odvody, ktoré nevyhnutne zo zákona musia. To znamená minimálne odvody,“ uviedol ekonóm Viliam Páleník. Čo sa v konečnom dôsledku nevyplatí ani zamestnancom.
Odborníci tvrdia, že suma, ktorú dostane zamestnanec s priemernou mzdou v národnom hospodárstve po odchode do dôchodku, je zhruba 1 000 eur. Takzvaný fiktívny živnostník sa po odchode do penzie dostáva na hranicu minimálneho dôchodku.
NKÚ žiada vládu, aby podmienky zamestnávania na fiktívnu živnosť prehodnotila. „Dá sa to urobiť aj tak, že sa upraví legislatíva. Povinnosťou zamestnávateľa by bolo preukázať, prečo mám tohto zamestnanca na fiktívnu živnosť a nie na TPP,“ dodal Andrassy.
„Ministerstvo práce tento problém eviduje, budeme sa v krátkej dobe týmto problémom zaoberať,“ uviedla hovorkyňa ministerstva práce Ria Feik Achbergerová.
