Slovensko prišlo o milióny z eurofondov. Zelený most vo Svrčinovci budú musieť dostavať zo štátnych peňazí. Problémom bola rómska osada. Hrozil aj scenár, že do Bruselu budeme musieť vrátiť stovky miliónov eur z už vybudovanej diaľnice D3.
„Potrebujeme to vyriešiť, lebo v opačnom prípade nám hrozí stopercentná korekcia na eurofondový projekt D3, čo znamená 280 miliónov eur,“ takto pred rokom opísal stav výstavby ekoduktu vo Svrčinovci vtedajší minister dopravy Andrej Doležal.
Most pre zvieratá mal byť z európskych peňazí postavený do konca roka. Dokončiť ho plánovali ešte minulé leto. Diaľničiari postaviť zelený most do konca minulého roka nestihli. Je január a zatiaľ naberá prvé kontúry.
„Aktuálne sú zrealizované preložky inžinierskych sietí, je zrealizovaná prefabrikovaná nosná konštrukcia nad železničnou traťou nad potokom a ukončili sme práce na hlbinnom zakladaní ekoduktu nad cestou,“ priblížil hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Tomáš Ferenčák.
Brusel nám dal na dokončenie ešte tri roky. Už minuté peniaze Slovensko vracať do európskej kasy nemusí. Avšak to, čo vybudujú od prvého januára tohto roka, musia diaľničiari doplatiť zo štátnej kasy. Presnú čiastku nám nespresnili.
Na výstavbu ekoduktu vo Svrčinovci sa v spravodajskom bloku RTVS Aktuálne :24 pozrel redaktor Erik Vrábel:
Dokončenie ovplyvnila rómska osada
Výstavba celého ekoduktu stojí takmer 14 miliónov eur. Podľa NDS termín dokončenia ovplyvnila rómska komunita, o ktorej vedeli už roky.
„V roku 2017, keď obec dávala platnosť vyjadrenia, sme prvý raz na papieri upozornili, že súhlasíme s výstavbou ekoduktu. Je tam ale osada obyvateľov rómskej komunity, ktorá má dom na nevysporiadanom pozemku,“ priblížila starostka obce Svrčinovec Renáta Majchráková.
„Podľa rôznych medzinárodných dohovorov alebo rozsudkov medzinárodného súdu pre ľudské práva musíme týmto marginalizovaným skupinám zabezpečiť náhradné ubytovanie predtým, ako ich z tohto miesta vysťahujeme,“ vysvetlil v roku 2022 exminister Doležal.
Finančná kompenzácia, sťahovanie do štátnej budovy či výstavba mobilných domov. To boli navrhované riešenia, ktoré Rómovia počúvali od ministrov, úradníkov a splnomocnencov niekoľko rokov.
„Štyri roky s nami točí NDS. Nepôjdem nikde. Nepohnem sa odtiaľto. Ja to poženiem až do Štrasburgu. Nepohnem sa odtiaľto, pokiaľ mi nedajú to, čo mi patrí, a teda náhradné bývanie a peniaze za chalupu,“ povedal obyvateľ rómskej osady Jan Baláž.
„Vždy sa to posúvalo, že išli voľby. Pred voľbami sa tá otázka vždy otvorila, akoby sa išlo niečo riešiť. Ako horúci zemiak si to posúvali, že niekto to na záver vyrieši,“ dodala starostka Majchráková.
Problém vyriešila súkromná firma
Ministerstvo dopravy si v časovej tiesni napokon vybralo súkromnú firmu, ktorá Rómov presťahovala. Rezort financií na to vyčlenil vyše 400-tisíc eur. Dnes už bývajú v okolitých mestách a obciach.
„Keď sa naši rómski spoluobčania presťahovali, myslím že to bolo na konci augusta, tak stavebný boom nastal. Zo dňa na deň tá stavba začala napredovať,“ uviedla Majchráková.
„V súčasnosti sú pre klimatické podmienky práce obmedzené. Vo chvíli, kedy nám to počasie umožní, budú pokračovať práce na mostných objektoch, na budovaní násypu a vegetačných úpravách,“ priblížil Ferenčák.
Presný termín dokončenia stavby nám diaľničiari nespresnili. Tvrdia však, že zelený most dokončia tento rok.
