Konflikt, ktorý sa teraz odohráva v Pásme Gazy a na celom Blízkom východe, je síce konfliktom vedeným prostredníctvom spojencov, ale Irán oznámil svetu – a konkrétne Izraelu – že je ochotný sám vstúpiť do boja, keď k tomu bude dotlačený.
V súvislosti s úlohou Teheránu v čase silnejúceho napätia medzi blízkovýchodnými, ale aj ďalšími krajinami, to napísala agentúra Bloomberg.
Teherán za menej ako 24 hodín odpálil rakety na Irak, Sýriu a Pakistan. Útočil na rozdielne ciele, ako je izraelská špionážna základňa, teroristická organizácia Islamský štát (IS) a jedna menej známa separatistická militantná skupina. Pakistan vo štvrtok (18. 1.) odpovedal vlastnými údermi na „teroristické úkryty“ v Iráne, pri ktorých údajne zahynulo deväť ľudí.
Útoky prišli niekoľko dní po tom, ako sa Teherán zmocnil ropného tankera, ktorý bol predtým zapletený do sporu o americké sankcie. Svaly tak v blízkosti Hormuzského prielivu – kľúčového kanála pre vývoz ropy z Perzského zálivu – ukázal vo chvíli, keď už útoky jemenských povstaleckých Húsíov v Červenom mori narušili globálnu lodnú dopravu.
To je posun proti prvým 100 dňom krízy. Tú vyvolal útok Iránom podporovaného radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael. Zdalo sa, že Irán je spokojný s tým, že prenecháva boj svojim spojencom z „osi odporu“, ako je Hizballáh v Libanone a Húsíovej v Jemene.
Reakcia Iránu
Zároveň vydáva diplomaticky formulované varovania pred eskaláciou. Tieto údery sú ostrým protikladom pre každého, kto si myslel, že doterajšia nečinnosť Iránu signalizuje snahu vyhnúť sa priamej konfrontácii.
Izraelu neunikne, že najvzdialenejší z radu iránskych raketových úderov mohol dosiahnuť Tel Aviv. Tiež, že iránske revolučné gardy použili zbraň s dlhším doletom, než potrebovali na zasiahnutie cieľa.
To však neznamená, že konflikt prerastie do priamych útokov iránskych síl na Izrael. Ukazuje to však, že Irán musí vyvažovať, kedy podporovať Hamas v Gaze. A to bez toho, aby tým privolal izraelské údery na domácu pôdu, a kedy reagovať, ak sa cíti ohrozený.
