Predseda českého opozičného hnutia SPD Tomio Okamura prekonal rekord a počas druhého dňa mimoriadnej schôdze Poslaneckej snemovne k zavedeniu korešpondenčnej voľby v pléne bez prestávky rečnil desať hodín a 44 minút.
Opozícia týmto spôsobom obštruuje proti zmenám, ktoré chce vo volebnom zákone presadiť vláda Petra Fialu. V stredu (17. 1.) niekoľko hodín rečnil aj šéf hnutia ANO Andrej Babiš.
Okamura počas prvého dňa schôdze nevyužil svoje prednostné právo, pretože avizoval, že jeho prejav bude „dlhší“. Monológu sa ujal vo štvrtok (18. 1.) ráno krátko po 9.00 hod a ukončil ho až o 19.50 hod. Počas takmer 11 hodín nemal žiadnu prestávku.
„Budem mať dlhší prejav,“ začal svoju reč poslanec a hneď v úvode predniesol návrh na zamietnutie novely už v prvom čítaní. „Predložený zákon nie je v súlade s našou ústavou a s Listinou základných práv a slobôd,“ vyhlásil Okamura. Dodal, že korešpondenčná voľba je pre súčasnú vládu väčšou prioritou než ekonomický a politický stav ČR.
Varoval pred tým, aby sa ho niekto pokúsil prerušiť. „Ja sa prerušiť nenechám,“ zdôraznil. Po štyroch hodinách uviedol, že naňho únava zatiaľ nejde a skončiť sa nechystá. Po 18.00 hod na upozornenie predsedajúceho, že jeho prejav nesúvisí s témou rokovania, odpovedal, že môže pokojne začať odznova, ale to nechce, lebo už je „v strednej časti prejavu“.
Čítal aj diplomovú prácu
Okrem prednesenia výhrad hnutia SPD k voľbe poštou čítal diplomovú prácu o poňatí demokracie T. G. Masarykom, ktorú komentoval, a kritizoval tiež Fialovu vládu či verejnoprávne médiá.
Štvrtkovým vystúpením Okamura prekonal dosiaľ svoj najdlhší prejav v Snemovni z vlaňajšieho februára. Vtedy pri obštrukciách zákona o znížení valorizácie penzií rečnil sedem hodín a sedem minút.
Českí poslanci začali v stredu na mimoriadnej schôdzi rokovať o návrhu novely volebného zákona, ktorá by pre Čechov v zahraničí zaviedla možnosť voliť poštou vo voľbách do Poslaneckej snemovne, Európskeho parlamentu a tiež v prezidentských voľbách.
V súčasnosti môžu voliť iba na zastupiteľských úradoch. ČR ako jedna zo štyroch krajín EÚ (spolu s Francúzskom, Maltou a Chorvátskom) doteraz neumožňuje hlasovať korešpondenčne.
