Ešte počas silvestrovských osláv mohli gastroprevádzky účtovať desaťpercentnú daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkoholické nápoje. Od nového roku daň stúpla na 20 percent. Niektoré prevádzky sa sťažujú, že zmeny sa dejú rýchlo a často sa o nich dozvedajú na poslednú chvíľu.
Majitelia barov a reštaurácií do poslednej chvíle nevedeli, aké dane budú účtovať od januára. Je to aj prípad pivovaru v Bratislave.
„Museli sme veľmi promptne zareagovať a zmeniť nastavenie pokladníc, keďže sa to udialo na prelome rokov a zákon bol vlastne podpísaný počas sviatkov,“ vysvetlil konateľ pivovaru U Ábela Marek Gehry.
Priznal, že keďže je účtovník, vie sa v týchto veciach orientovať. „Viem si ale predstaviť, že niektorí ľudia z gastra majú s tým problémy,“ dodal. Zvýšenie DPH na alkoholické nápoje totiž schválili v skrátenom legislatívnom konaní.
„Až do 29. decembra 2023 podnikatelia čakali na to, či pani prezidentka podpíše tento zákon a či vlastne sa stihne zverejniť v zbierke zákonov ešte v roku 2023. Do zverejnenia tohto zákona v zbierke nikto nemal istotu, že toto zvýšenie sadzby DPH bude reálne,“ uviedla prezidentka Daňového fóra Slovenska Alica Orda Oravcová.
Zvýšeniu DPH za alkohol sa vo večerných Správach RTVS venoval redaktor Vladimír Amrich:
Zmeny počas pandémie
Znížená sadzba sa zaviedla počas pandémie. Od tých čias sa však správanie spotrebiteľov zmenilo. Napríklad si zvykli viac kupovať balené pivo.
„Pred pandémiou sa predaj piva v gastrosektore hýbal na úrovni okolo 30 percent. Cez pandémiu to výrazne kleslo, na nejakých 20 percent. Momentálne sa hýbeme na nejakých 23 percentách predaja v gastre a zvyšok sa predáva cez maloobchod,“ priblížil výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Vladimír Machalík.
Finančná správa v stanovisku uviedla, že uplatňovanie správnej sadzby DPH na alkohol bude kontrolovať. Ministerstvo financií očakáva 27 miliónov eur v dodatočných príjmoch. Predošlé príklady zvyšovania daní však naznačujú, že očakávaný výnos sa nemusí dostaviť.
„Spotrebitelia prechádzali k lacnejším alternatívam. To je niečo, čo ovplyvňuje celkovo výber daní či už DPH alebo spotrebných daní,“ vysvetlila riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.
Druhá najväčšia položka v gastre
Z pohľadu tržieb tvorí predaj čapovaného piva druhú najväčšiu položku v gastrosektore, hneď po predaji jedla.
„Išli sme hore s cenami. Nie o celých desať percent, ale v priemere o približne sedem až osem percent sme museli upraviť ceny. Marža sa dosť znížila, narástli aj ceny energií a rôzne ďalšie nákladové zložky,“ dodal konateľ bratislavského pivovaru Marek Gehry.
Dodal, že zatiaľ sa nestretol s negatívnymi reakciami na zvyšovanie cien. „Ale nie sme v sezóne, takže každý cenový posun bude určite negatívne vnímaný na tej celomesačnej tržbe,“ skonštatoval.
Zvýšenie DPH na alkohol z desať na dvadsať percent bolo súčasťou opatrení v balíčku lex konsolidácia. Opatrenie vtedy odborníci hodnotili ako jedno z tých lepších. Ekonómovia totiž uprednostňujú dane, ktoré nezaťažujú ekonomickú aktivitu ale spotrebu. A takou je napríklad aj daň z pridanej hodnoty.
