Štát minul viac ako milión eur na vybudovanie nového zberného dvora na triedený odpad pre deväť obcí Uličskej doliny. Dnes je z neho prakticky divoká skládka všetkého možného bez triedenia a spracovania. Ide o zlyhanie obce alebo štátu?
Do areálu zberného dvora sme sa bez problémov dostali otvorenou bránou. Nikto nás nekontroloval, nikto sa nás na nič nepýtal. Ak by sme sem doviezli akýkoľvek odpad, hoci aj nebezpečný, pokojne sme ho mohli vysypať na túto obrovskú hromadu. Nikto by si to nevšimol.
„Dá sa povedať, že je to čierna skládka takzvaného triedeného odpadu. Ale ten nie
je vytriedený. Aj tie nádoby sú nefunkčné. Nefunguje ani triediaca linka,“ priblížil Jozef Repka, ktorý je ochranár a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Poloniny.
S tým ako obec, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme národného parku, prevádzkuje zberný dvor, sa nechce zmieriť. Zároveň poukazuje na neefektívnosť vynaložených financií z projektu, vďaka ktorému bol dvor na triedený odpad zriadený.
Starosta obce Ulič Ján Holinka to nevníma ako čiernu skládku. „Viem, že to vyzerá zle, rešpektujem to. Ani mne sa to nepáči. Pri tomto počte ľudí, ktorý máme, to nie je otázka jedného dňa, že to vytriedime. Triedi sa postupne,“ vysvetlil Holinka.
Projekt postupne prestali financovať
Regionálny zberný dvor v Uliči mal podľa pôvodného projektu slúžiť na bezplatný zber triedeného odpadu pre deväť obcí Uličskej doliny a tým odstrániť vytváranie nelegálnych čiernych skládok.
Do vybudovania zberného dvora vďaka Kohéznemu fondu prispelo ministerstvo životného prostredia i obec. Spolu viac ako milión eur. Triedený zber odpadu financujú na Slovensku priamo výrobcovia cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).
Tie, podľa pravidiel daných Zákonom o odpadoch, za peniaze získané od výrobcov, financujú zberovým spoločnostiam, v tomto prípade obci Ulič, triedenie odpadu v samosprávach. Podľa slov starostu sa však finančné dotácie od OZV každým rokom znižovali. Z 2 500 eur sa tak dostali na zhruba 750 eur mesačne.
Keďže projekt pokrýval len náklady na zriadenie zberného dvora, nie však náklady na jeho prevádzku a mzdy zamestnancov, o čom však starosta ako predkladateľ projektu vedel vopred, platby od OZV boli pre obecný rozpočet kľúčové.
Ich neustále znižovanie obec zvládala stále ťažšie a ťažšie. „Až sme sa dostali do stavu, že nám začali platiť iba 250 eur, čo reálne nepokrývalo ani náklady na naftu,“ dodal Holinka.
OZV sú podľa ministerstva životného prostredia povinné uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov.
„Ministerstvo legislatívne ustanovilo základný právny rámec obsahu zmlúv a je len na jednotlivých aktéroch hospodárskej súťaže, čo všetko si dohodnú v zmluvách. Do zmluvných vzťahov ministerstvo nevstupuje,“ uviedlo v stanovisku.
Znížili počet zamestnancov
Pre nedostatok financií sa napokon obec rozhodla zmeniť fungovanie zberného dvora. Po vyše piatich rokoch ukončili spoluprácu s okolitými obcami a separovaný zber realizujú iba v obci Ulič.
Zároveň sa znížil počet zamestnancov na dvoch. Tí, ktorí ostali, majú navyše kumulované pracovné náplne a v zbernom dvore pracujú len vtedy, ak nemajú v obci iné povinnosti.
Zmenami, ktoré obec urobila, sa zásadne zmenil pôvodný zámer projektu, do ktorého štát investoval viac ako milión eur. Niekoľko desiatok 1 100 litrových kontajnerov stiahnutých z okolitých obcí stojí nevyužitých na dvore a tie veľké sú dokonca zasypané odpadom.
Nevyužitá je aj drahá triediaca linka. Zatiaľ čo predtým podľa starostu bežala každé dva týždne, teraz, keď je odpadu menej, linku spúšťajú maximálne raz za dva mesiace. Podľa slov starostu je zberný dvor funkčný a odpad sa stále triedi.
Podľa štátu je všetko v poriadku
Pri pohľade na obrovskú kopu nevytriedeného odpadu je otázne, či sa financie, ktoré štát investoval do projektu, využili zmysluplne a efektívne. Keďže obec päťročnú dobu udržateľnosti projektu dodržala, podľa štátnych úradníkov je všetko v poriadku.
„Obdobie udržateľnosti a monitorovania projektu sa skončilo v auguste 2022 schválením záverečnej monitorovacej správy. Počas kontroly vykonanej v septembri 2021 sa nezistili žiadne nedostatky týkajúce sa realizácie aktivít projektu,“ tvrdilo ministerstvo.
„Vzhľadom na to, že merateľné ukazovatele projektu sa naplnili v súlade so Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku, považujeme projekt za riadne ukončený. Z tohto dôvodu nevykonávame kontrolu využitia vynaložených finančných prostriedkov v rámci projektu,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia Michaela Pšenáková.
Môžeme konštatovať, že štátu evidentne neprekáža, že miliónová investícia sa efektívne využívala len pár rokov počas udržateľnosti projektu. Že sa už nerealizuje zber triedeného odpadu v Uličskej doline, ani nevyužíva drahá zakúpená technika, už štátnych úradníkov nezaujíma.
Kontroly až po prejavení záujmu štábu RTVS
Ani to, akým spôsobom obec zberný dvor v súčasnosti prevádzkuje a či pri tom, paradoxne, neohrozuje životné prostredie a neporušuje zákon o odpadoch.
„Naša organizácia doposiaľ neobdržala žiadny podnet, ktorý by poukazoval na to, že v tomto zariadení by malo dochádzať k porušovaniu environmentálnej legislatívy,“ povedal bývalý riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo.
Urobiť kontrolu prisľúbili úradníci až keď o zbernom dvore začal nakrúcať štáb RTVS. „Kontrolou sa zistilo, že obec prevádzkuje zberný dvor bez platného súhlasu. Pôvodne udelený súhlas platil do 21. septembra 2021. V areáli bol uložený netriedený, prevažne objemný odpad. Nebezpečný odpad v areáli kontrola nezistila,“ informoval odbor starostlivosti o životné prostredie OÚ Snina.
Na základe výsledkov tejto kontroly úradníci uložili obci povinnosť požiadať ich o udelenie chýbajúceho súhlasu na prevádzkovanie zberného dvora. Podľa zaslanej informácie, žiadne iné opatrenia úradníci zo sninského okresného úradu neurobili.
A tak ostáva len veriť, že sľub o postupnom vytriedení a odvoze odpadu, ktorý štábu RTVS starosta Uliča pri odchode dal, naozaj dodrží.
