Astronómovia ho prirovnávajú – tiež pre jeho vonkajšú podobnosť – k Hviezde smrti zo známej filmovej série Hviezdne vojny (Star Wars). Ukazuje sa však, že by mohol byť pohostinnejší, ako sa predtým zdalo.
Mimas, malý Saturnov mesiac, obsahuje podľa štúdie zverejnenej v stredu (7. 2.) pod svojím ľadovým povrchom pravdepodobne tekutý oceán, ideálny pre výskyt života, napísala agentúra AFP.
Mimas sa tak pripojil k rodine vzácnych mesiacov v slnečnej sústave, ktoré pod svojím ľadovým príkrovom ukrývajú tekutú vodu: Európa a Ganymedes (okolo Jupitera), Enceladus a Titan (okolo Saturnu).
„Ak existuje vo vesmíre miesto, kde sme neočakávali, že nájdeme podmienky priaznivé pre život, je to práve Mimas,“ vysvetlil na tlačovej konferencii Valéry Lainey, hlavný autor štúdie publikovanej v časopise Nature.
Družica prstencovej planéty, ktorú v roku 1789 objavil astronóm William Herschel, „nebola vôbec na vrchole záujmu vedcov“, vysvetlil tento astronóm z parížskeho observatória.
Hviezda s priemerom iba 400 kilometrov dostala prezývku „mesiac smrti“, pretože sa javila ako veľmi chladná, nehostinná, a teda neobývateľná. Dôvod je jasný – jej povrch je posiaty krátermi, vrátane jedného obrovského, vďaka ktorému vyzerá ako Hviezda smrti, stanica galaktického impéria vo filmovej ságe Hviezdne vojny.
Ľadová škrupina tohto mesiaca sa zdala byť zmrznutá. Bez stôp po vnútornej geologickej činnosti, ktorá by ju mohla zmeniť. Na rozdiel od jeho väčšieho brata Encelada, ktorého hladký povrch pravidelne pretvára činnosť vnútorného oceánu a gejzírov, čo je zdrojom tepla potrebného na udržanie vody v kvapalnom stave.
Vedci však tušili, že sa „niečo deje vo vnútri“ Mimasu, povedal Lainey. Skúmali teda rotáciu družice okolo seba samej a jej drobné oscilácie, tzv. librácie, ktoré sa môžu meniť v závislosti od vnútornej štruktúry hviezdy.
Kvapalný oceán
Ich pôvodná práca, publikovaná v roku 2014, nenašla žiadne dôkazy o existencii kvapalného oceánu. Väčšina vedcov sa prikláňala skôr k hypotéze o kamennom jadre.
„Mohli sme to nechať tak, ale boli sme frustrovaní,“ spomínal Valéry Lainey. Jeho tím potom získal niekoľko desiatok snímok vyhotovených sondou NASA Cassini (2004-2017). A rozšíril svoj výskum na celú Saturnovu sústavu a 19 jeho mesiacov.
Tieto údaje umožnili analyzovať obežný pohyb Mimasu okolo Saturnu a spôsob, akým ovplyvňuje jeho librácie. A zistiť nepatrné odchýlky týchto librácií v rádovo niekoľkých stovkách metrov, ktoré prezrádzajú prítomnosť tekutého oceánu pod celým povrchom.
„To je jediný možný záver,“ napísali Matija Cuk z amerického projektu SETI pre hľadanie mimozemskej inteligencie (Kalifornie) aj Alyssa Rose Rhodenová z výskumného ústavu v Colorade v komentári pripojenom k štúdii.
Oceán sa pohybuje pod ľadom s hrúbkou 20 až 30 kilometrov, čo sa dá porovnať s ľadom na Encelade, opisuje štúdia. Predpokladá sa, že vznikol pod vplyvom gravitácie ostatných Saturnových mesiacov: „slapových javov“, ktoré otriasajú hviezdou a vytvárajú teplo, ktoré bráni zamrznutiu oceánu.
Výpočty naznačujú, že more sa sformovalo len nedávno, pred piatimi až 15 miliónmi rokov. To by vysvetľovalo, prečo na povrchu zatiaľ nezistili žiadne geologické stopy.
Mesiac „spĺňa všetky podmienky obývateľnosti. Kvapalná voda udržiavaná zdrojom tepla v kontakte s horninou, takže sa môžu rozvíjať chemické výmeny nevyhnutné pre život.“ Zhrnul to jeden z autorov štúdie Nicolas Rambaux.
Mohol by Mimas ukrývať primitívne formy života, ako sú napríklad baktérie? „Touto otázkou sa budú zaoberať budúce vesmírne misie v nasledujúcich desaťročiach,“ predpokladá Lainey.
„Jedno je isté. Ak hľadáte najnovšie zmienky o možnej obývateľnosti v slnečnej sústave, Mimas je miestom, ktoré treba poriadne preskúmať,“ uzavrel astronóm.
