Autori štúdie v časopise Nature sa snažili zistiť, či sú jednotlivci na celom svete ochotní podieľať sa na riešení klimatickej krízy. V prieskume v 125 krajinách oslovili 130-tisíc ľudí.
Pýtali sa, či by prispeli na opatrenia z vlastných príjmov a do akej miery si to myslia o ostatných. Pýtali sa tiež, chcú, aby ich vlády konali v tomto smere ráznejšie.
Podľa analytičky z portálu euractiv.sk Ireny Jančovej s podobnými výsledkami prichádzajú v posledných rokoch aj iné výskumy. Napríklad od Európskej investičnej banky alebo Inštitútu 2050.
„Tieto výskumy hovorili o tom, že Slováci a Slovenky podporujú proklimatické politiky. Tiež o tom, že kroky vlády, tej súčasnej alebo minulých, považujú za nedostatočné,“ priblížila Jančová.
„Tieto prieskumy, ktoré boli robené v posledných rokoch, hovoria aj o vysokej ochote Slovákov podieľať sa na opatreniach, ktoré by viedli k spomaleniu globálneho otepľovania. Či už finančne alebo aj tým, že sa napríklad vzdajú dovoleniek, na ktoré by museli letieť lietadlom,“ ozrejmila Jančová.
Kým takmer 70 percent ľudí u nás je ochotných prispieť časťou príjmu na proklimatické opatrenia, myslia si, že podobný krok by urobila len tretina. Tento efekt je viditeľný na celom svete. Na Slovensku je však ešte výraznejší ako inde.
„Pravdepodobne je vo vašom okolí viac ľudí, než si myslíte, ktorým na riešení klimatickej krízy záleží. A dôvodom pesimistického pohľadu na ostatných je podľa autorov fakt, že médiá a verejné diskusie dávajú neúmerne veľký priestor menšinovým, ale hlasným klímaskeptickým názorom,“ vysvetlila analytička.
„Svoje ovocie nosia aj dlhoročné kampane fosílnych hráčov, ktorí systematicky podceňujú závažnosť klimatickej krízy,“ dodala.
Pozrite si záznam z rozhovoru s analytičkou Irenou Jančovou, s ktorou sa rozprával v relácii RTVS Aktuálne :24 redaktor Marek Makara:
Politici nereagujú dostatočne
Autori štúdie tvrdia, že spoločnosť je v stave „pluralitnej nevedomosti“. „Je pravdepodobnejšie, že človek prispeje k spoločnému dobru, ak verí, že aj iní prispievajú,“ povedala analytička.
Dodala, že nesprávne odhadujeme iných. Bráni nám to v spolupráci a posilňuje to ďalší pesimizmus. „Štúdia ale hlavne hovorí o tom, že veľká väčšina ľudí na celom svete je ochotná finančne prispieť k boju proti zmene klímy. Môžeme túto diskusiu posunúť vpred a zamerať sa skôr na to, ako zúročiť túto ochotu,“ uviedla Jančová.
Analytička tvrdí, že reakcie politikov na túto tému nie sú dostatočné. Bolo to vidieť aj minulý rok pred voľbami. „Aj keď z prieskumov vyplývalo, že pre ľudí je zmena klímy kľúčovou témou a chcú proti tomu niečo urobiť (a tieto názory boli prekvapivo silné), tak politické strany ich obavy vo svojich programoch nereflektovali,“ podotkla Jančová.
Pripomenula, že politici tému klímy vykresľovali skôr ako hrozbu. Napríklad aj ako tzv. diktát z Bruselu.
