Sociálna poisťovňa vykoná ročne niekoľko desiatok tisíc kontrol súvisiacich s práceneschopnosťou. Podľa štatistík až v tretine prípadov nenájde chorého človeka doma. To však ešte nemusí znamenať, že zamestnanec chorobu predstiera. V relácii RTVS Peniaze sme sa o tejto téme rozprávali s hovorcom Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúrom.
Kontrola prebieha dvomi spôsobmi. Jedna časť sa vykonáva u ošetrujúcich lekárov a druhá časť sa vykonáva priamo u poistencov doma.
Posudkoví lekári SP navštevujú ošetrujúcich lekárov a tam kontrolujú oprávnenosť práceneschopnosti, či je nevyhnutné a potrebné, aby bol poistenec doma. Druhou časťou je kontrola liečebného režimu. Tá prebieha priamo u poistencov doma.
„To sú tie najštandardnejšie návštevy pracovníkov Sociálnej poisťovne, keď nám zazvonia pri dverách a prídu nás skontrolovať, či sme naozaj doma a či sa liečime, keďže poberáme PN,“ vysvetlil Kontúr.
Kontroly môže iniciovať posudkový lekár, ošetrujúci lekár alebo zamestnávateľ, ktorý si chce preveriť, či sa jeho zamestnanec naozaj lieči doma tak, ako je potrebné.
„Takisto môže prísť od ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. To sú tie tzv. bonzy od našich susedov a známych, ktorí nahlásia, že síce sme doma na PN, ale niekde sa prechádzame alebo vykonávame nejakú činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s liečebným režimom,“ priblížil Kontúr.
Pokuty za nedodržanie PN
Niektorí ľudia sa s kontrolou ešte nestretli, iných skontrolovali aj viackrát. Podľa Kontúra to závisí aj od náhody. „Primárne vyberáme ľudí, ktorých skontrolujeme námatkovo. Potom sú tu, samozrejme, požiadavky na kontrolu od samotných zamestnávateľov, tie uprednostňujeme. Potom sú tu aj podnety anonymného charakteru a zaoberáme sa aj tými,“ dodal.
Pokuty za nedodržanie PN sa podľa Kontúra pohybujú na úrovni približne 20 eur. „Majú mať výchovný charakter, charakter zdvihnutého prsta,“ hovorí. Zákon umožňuje dať pokuty až do výšky 17-tisíc eur. „Pri recidívach sa môže stať, že sa to vyšplhá až do takýchto výšok, ale je to skôr raritné,“ ozrejmil.
Pokiaľ kontrolóri zistia porušenie liečebného režimu, SP môže poistencovi pozastaviť vyplácanie nemocenskej dávky a môže žiadať aj jej vrátenie. Keď prídu kontrolóri a my nie sme doma, tak si v schránke nájdeme lístok. Vtedy je potrebné dostaviť sa na pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.
„Náš zamestnanec spíše zápisnicu a ide to ďalej na posudzovanie, či došlo k porušeniu liečebného režimu,“ ozrejmil Kontúr.
Keď je PN neodôvodnená, tak to v prvom rade konzultuje posudkový lekár s ošetrujúcim lekárom. „Ak posudkový lekár zhodnotí, že PN je neodôvodnená, ale ošetrujúci lekár trvá na svojom, že PN je odôvodnená, tak to môže namietať,“ vysvetlil hovorca SP.
Keď Sociálna poisťovňa následným zisťovaním príde na to a dokáže, že PN odôvodnená nebola, tak môže vyžadovať vrátenie vyplatenej PN buď od pacienta, alebo od ošetrujúceho lekára.
Štandardná PN je ohraničená maximálne na 12 mesiacov. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku, uzavrel Kontúr.
