Z obsahovej analýzy spravodajstva hlavných slovenských televíznych staníc, ktorú urobila výskumná spoločnosť Media Tenor, vyplýva, že vo vzťahu k politickým stranám na Slovensku poskytujú spravodajské relácie otvorené fórum pre názory koalície aj opozície.
Politici na Slovensku často útočia na médiá, spochybňujú kvalitu, objektívnosť a nestrannosť spravodajstva hlavných televíznych staníc. Ministerstvo kultúry v reakcii ešte v marci predstavilo návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorým plánujú nahradiť RTVS.
Podľa pôvodného návrhu zákona by napríklad mala riaditeľa inštitúcie voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministra a štyroch zvolených v parlamente. Vzniknúť má aj programová rada, ktorej väčšinu volí Národná rada SR. Opätovne sa má zaviesť inštitút zmluvy so štátom.
Tieto kroky však narazili na odpor časti odbornej aj laickej verejnosti, ktorá upozorňuje, že vláda chce politicky ovládnuť verejnoprávnu inštitúciu. Vládny zákon doteraz predložený nebol, nakoľko ministerstvo pracuje na jeho úpravách.
Jedným z kritikov zverejneného návrhu zákona je aj generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral, ktorý sa začiatkom apríla zastal RTVS. „To, čo sa na Slovensku odohráva, je podľa mňa likvidácia klasického systému verejnoprávnych médií. A naopak, tvorba nového systému štátnych médií. Mám pocit, že tu sa vraciame o zhruba 35 rokov naspäť,“ skonštatoval Zavoral.
Bojkot a útoky zo strany vlády
Premiér Robert Fico často hovorí, že RTVS je v súboji s vládou, preto nemôže napĺňať objektivitu a verejnoprávnosť vysielania.
Taktiež aj Markíza čelí útokom a bojkotu zo strany vládnych politikov. Strana Smer-SD vlani oznámila, že jej predstavitelia sa nebudú zúčastňovať predvolebných debát v tejto televízii a v novembri 2023 Robert Fico povedal, že s redaktormi TV Markíza prerušuje komunikáciu a nebude im odpovedať na otázky.
Bojkot zaznamenali aj v TV Joj. Najnovšie odišla Jana Krescanko Dibáková, ktorá moderovala reláciu Na hrane. Vysvetlila, že za jej odchod mohla aj neochota koaličných politikov či „inštitút prázdneho kresla“, ktorý musela televízia uplatňovať v Na hrane.
„Už celé týždne je neuveriteľne náročné vyskladať zostavu hostí tak, aby sme vôbec vedeli vysielať. Nesťažujem sa. Len upozorňujem, že smerujeme do situácie, ktorá je dlhodobo neudržateľná,“ uviedla v staršom príspevku.
Väčšinu negativity spôsobujú samotní oponenti
Údaje výskumnej spoločnosti Media Tenor však ukazujú, že väčšinu negatívneho mediálneho pokrytia politických strán spôsobujú samotní politickí oponenti, pričom primeraný priestor dostávajú koaličné aj opozičné strany.
Úroveň negatívnych informácií o vládnych stranách je porovnateľná naprieč jednotlivými spravodajskými reláciami. V priemere za tri a pol mesiaca negatívny tón použili v Správach RTVS na úrovni 17,2 percenta, v Televíznych novinách Markízy 17,7 percenta a v Novinách TV Joj na úrovni 18 percent.
Výskumná spoločnosť poukazuje na to, že diskusia o kvalite správ je poznačená najmä emóciami a nie je založená na tvrdých údajoch – tak zo strany vlády ako aj od kritikov súčasnej koalície.
Ďalším faktorom, ktorý Media Tenor skúma, je intenzita mediálneho pokrytia vládnych strán. Za posledného 3,5 mesiaca to bolo veľmi podobné na všetkých hlavných televíznych kanáloch s minimálnymi odchýlkami.
Všetky tri spravodajské vysielania v týždni od 15. do 21. januára poskytli najviac informácií o vládnych stranách.
„V tom čase rezonovali správy dopravnou nehodou podpredsedu NR SR Andreja Danka, jeho prezidentskou kandidatúrou a kandidatúrou Petra Pellegriniho, protestmi proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a vymenovaním poslanca Petra Kotlára za vládneho splnomocnenca pre prešetrenie manažmentu pandémie COVID-19,“ vysvetľuje Pavel Herot z Media Tenor s tým, že takisto novela Trestného zákona bola stabilnou témou vo všetkých reláciách počas celého sledovaného obdobia.
Podobný vývoj v čase medzi spravodajskými reláciami sa dá pozorovať aj v ukazovateli podielu vládnych strán na mediálnom pokrytí politických zoskupení.
Smer-SD, Hlas-SD a SNS získali podiel v Novinách TV Joj v priemere 60,3 percenta, v RTVS Správy 63,5 percenta a v Televíznych novinách Markízy 64,7 percenta.
Relácie umožňujú vládnucim stranám hovoriť o sebe častejšie
Všetky spravodajské relácie podľa analýzy umožňujú vládnucim stranám hovoriť o sebe mnohokrát častejšie než opozičným stranám.
„Je to prirodzený stav súvisiaci s vládnym bonusom. Na druhej strane, sú to opozičné strany, ktoré majú častejšie možnosť komentovať kroky vládnych strán. Koalícia spravidla obhajuje svoje kroky a nepotrebuje sa tak často vymedzovať proti opozícii,“ komentuje Pavel Herot. Vyjadrenia koaličných strán o opozícii a opozície o koalícii zaťažuje vysoká miera negativity.
„Vzájomné vyhlásenia koaličného a opozičného tábora o sebe navzájom sú v priemere na 85 percent negatívne. Ak chcete dôkaz polarizácie spoločnosti, toto je on,“ uzatvára analýzu Media Tenor Pavel Herot.
Agentúra realizovala prieskum v období od 4. decembra 2023 do 17. marca 2024.
