Prvú muníciu obstaranú v rámci českej iniciatívy by mohla Ukrajina získať už v júni, uviedol po rokovaní v sídle NATO český premiér Petr Fiala. Šéf NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silnejšiu protivzdušnú obranu.
O väčšej a efektívnejšej pomoci Ukrajine hovorili aj ďalší účastníci stretnutia – holandský premiér Mark Rutte a predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová.
„Ukrajina je v ťažkej situácii a potrebuje našu podporu viac než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil český premiér. Ako doplnila jeho dánska kolegyňa Frederiksenová, dodávky munície a protivzdušných systémov Kyjeva sú teraz najdôležitejším cieľom pre všetky členské štáty NATO.
Práve Dánsko a Holandsko sú krajiny, s ktorými ČR najviac spolupracuje a rokuje, pokiaľ ide o českú iniciatívu zameranú na nákup munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ.
O muničnej iniciatíve rokovali už v marci
S premiérom Rutteom a premiérkou Frederiksenovou český predseda vlády rokoval aj na konci marca počas samitu EÚ, keď rovnako rokovali o českej muničnej iniciatíve. Holandsko na nákup až 800-tisíc delostreleckých granátov prisľúbilo prispieť 250 miliónmi eur. Dánsko podľa údajov z konca februára 100 miliónmi eur.
K projektu sa podľa českého prezidenta Petra Pavla pripojilo 20 krajín od Kanady cez Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Belgicko, Fínsko, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko či Luxembursko až po Island alebo Slovinsko.
Fiala v utorkovom prejave v Hudsonskom inštitúte vo Washigtone povedal, že vďaka českej iniciatíve sa už podarilo zohnať 500-tisíc kusov delostreleckej munície. Na otázku neskôr spresnil, že na 180-tisíc kusov munície už sú zmluvy. Ďalších 300-tisíc kusov je Česko schopné veľmi reálne zabezpečiť.
Vládny splnomocnenec pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný v utorok (16. 4.) Českému rozhlasu Plus uviedol, že nákup 800-tisíc kusov vyjde asi na tri miliardy dolárov.
Schopnosť Ukrajiny brániť sa slabne
Nedostatok delostreleckej munície je spoločne s nedostatkom ľudskej sily a vyčerpanou protivzdušnou obranou jedným z najpálčivejších problémov brániacej sa Ukrajiny.
Ruské invázne sily si môžu dovoliť denne vypáliť niekoľkonásobný počet granátov oproti ukrajinským obrancom. Ukrajina musí pre nedostatok rakiet pre systémy protivzdušnej obrany vážiť, akú vojenskú, energetickú či inú civilnú infraštruktúru bude brániť pred ruskými údermi.
Na chradnutí ukrajinskej obrany sa podpísala predovšetkým viazaná vojenská pomoc Spojených štátov. Tie však od začiatku ruskej invázie napadnutej krajine poskytli 44,2 miliárd dolárov vo vojenskej podpore.
Vnútropolitické spory v USA, ktoré uvoľneniu ďalšej podpory posledné mesiace bránili, by však mohli skončiť tento týždeň hlasovaním Snemovne reprezentantov. Jej šéf, republikán Mike Johnson v pondelok (15.4.) avizoval, že zákon o podpore Ukrajiny vo výške zhruba 61 miliárd dolárov na hlasovanie predloží.
