Ostrieľaný športový komentátor RTVS Pavol Gašpar, ktorého hlas dlhé roky sprevádzal slovenských hokejových fanúšikov majstrovstvami sveta, považuje za najväčších favoritov 87. svetového šampionátu najmä Švédov a Američanov.
Bez šance nie sú ani Slováci, ktorí do Ostravy poslali najsilnejší káder za posledné roky. Podľa Gašpara bude v ich prípade hrať úlohu aj to, ako sa mladí lídri tímu dokážu vysporiadať s tlakom z preplnených tribún.
O medaile hovoriť nechce. „Potrebujeme od Nemca a Slafkovského, aby sa priblížili k svojmu potenciálu. Taktiež potrebujeme, aby overení hráči ako Cehlarík a Hrivík odohrali to, vďaka čomu sú považovaní za lídrov. Bez dobrého brankára tímový úspech nedosiahnete, takže potrebujeme, aby jeden z trojice Hlavaj, Škrovánek, Tomek zažiaril natoľko, že nás potlačí minimálne do štvrťfinále,“ ponúka v rozhovore pre spravodajský portál RTVS recept na úspech Gašpar.
Káder má blízko k ideálu
Pri skladbe kádra mal tento rok trénerský štáb príjemné povinnosti, keďže v porovnaní s ostatnými rokmi bolo ospravedlneniek minimum. Gašparovi chýba v nominácii vyslovene len jeden hráč.
„Skladba nášho tímu má blízko k ideálu. Z objektívnych príčin vypadol iba Erik Černák. S ním by sme boli, samozrejme, podstatne silnejší, pretože obranca takého kalibru, ktorý má za sebou tri finále o Stanley cup, je veľmi veľký líder a sila. V jeho prípade doslova aj fyzická sila na ľade. V ostatných prípadoch to bolo čisto na tréneroch, koho zoberú na šampionát. Takýto veľký komfort si roky rokúce dozadu nepamätáme, keďže počet ospravedlneniek sa niekedy šplhal až k číslu dvadsať,“ ozrejmil.
Na súpiske slovenského národného tímu figuruje až osem hráčov, ktorí v sezóne 2023/2024 odohrali minimálne jeden zápas v zámorskej NHL. Nechýbajú ani dvaja historicky najvyššie draftovaní muži – Juraj Slafkovský a Šimon Nemec.
Prvý menovaný bude hrať už na svojich tretích MS, Nemec dokonca štvrtých. Po vydarených sezónach v profilige sa od oboch bronzových olympijských medailistov očakáva, že už v dvadsiatich rokoch na seba preberú pozíciu lídrov.
„Na líderskú pozíciu musia byť pripravení. Je to niečo podobné, ako pri brankároch. Ušili si na seba bič, bolo do nich investované veľa čas a dôvery a majú za sebou už bohaté skúsenosti na medzinárodných turnajoch. Taktiež majú odohrané desiatky zápasov v NHL a ich herný progres bol viac než očividný. Ak máme ambíciu dosiahnuť nejaký úspech, tak Juraj aj Šimon, musia odovzdať zo seba maximum a priniesť to, čo ich zdobilo v NHL,“ myslí si Gašpar.
Štvrťfinále je v silách Slovákov
Slováci sa zo zisku medaily na svetovom šampionáte tešili naposledy ešte v roku 2012. Odvtedy dokázali postúpiť do vyraďovacích bojov len trikrát, v semifinále nehrali ani raz. Podľa Gašpara by Slováci medzi osmičkou najlepších na tohtoročných MS nemali chýbať.
„Keď sa pozrieme na zloženie našej skupiny a náš tím, tak štvrťfinále ako také, by som za úspech nepovažoval. Je to hranica, kde by sme na základe postavenia vo svetovom rebríčku mali patriť. Ak by sa nám vo štvrťfinále podarilo vyhrať, tak by to bol výrazný úspech. Nechcem povedať, že dostať sa do štvrťfinále je povinnosť, ale je to niečo, čo je rozhodne v našich silách, ak všetko pôjde podľa predpokladov. Prípadné každé ďalšie víťazstvo by na Slovensku vzbudilo ošiaľ,“ vraví Gašpar.
Slovenský národný tím začne svoju misiu v základnej skupine, v ktorej si postupne zmeria sily z Nemcami, Kazachmi, Američanmi, Poliakmi, Francúzmi, Lotyšmi a Švédmi. Práve dva celky z Ostravy považuje Gašpar za najväčších favoritov celého turnaja.
„Momentálne by som dal na prvé miesto Švédov a hneď za nich Spojené štáty americké. Maličká výhoda je pre nás, že ich máme v skupine a vo štvrťfinále nám nehrozia. Nedá sa však povedať, že z pražskej silnej trojice Česko, Fínsko, Kanada bol slabý súper. Mierne negatívnym prekvapením je, že po tom, čo Kanada v roku 2015 priniesla na MS tie najväčšie super hviezdy, tak teraz ich káder až taký prešpikovaný nie je. Ale to neznamená, že 26. mája sa nemôžu tešiť z vyhratého finále,“ konštatuje športový komentátor.
Dôležité bude, ako mladí lídri unesú tlak
Zverenci Craiga Ramsayho sa v treťom najväčšom českom meste budú spoliehať na mohutnú podporu fanúšikov z vypredaných tribún. Gašpar však upozorňuje, že domáce prostredie môže byť dvojsečnou zbraňou.
„Domáce prostredie môže zohrať dobrú aj zlú úlohu. Záležať bude na tom, ako si to chlapci usporiadajú v hlavách. Šampionát v Ostrave som zažil v roku 2015 a viem, aké peklo dokážu urobiť tisícky našich priaznivcov na tribúnach. V tíme máme veľa mladých lídrov, ktorí to musia dokázať spracovať v hlavách a uniesť tlak, ktorý je na nich vyvíjaný. Uniesť tlak budú musieť už vo chvíli, keď vykorčuľujú na rozkorčuľovanie štyridsať minút pred buly, a štadión takmer spadne. Následne, keď sa zápas začne, tak sa decibely ešte znásobia. Musia to uniesť. Buď to unesiete, alebo vás to zožerie a výkonnostne začne padať dolu,“ pripomína Gašpar.
Gašpar o atmosfére, ktorá čaká na Slovákov v Ostrave:
Domáce prostredie zatiaľ k zisku cenného kovu nepomohlo
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky hostili Česi šampionát aj v rokoch 2004 a 2015. Slovensko privítalo najlepšie celky sveta v roku 2011 a 2019. Postúpiť do vyraďovacej časti na týchto turnajoch však dokázali Slováci len raz v roku 2004. Aj preto sa Gašpar snaží krotiť očakávania a o zisku cenného kovu hovoriť nechce.
„Keď uspejeme vo štvrťfinále, tak od medaily sme len jeden zápas. Spomeňme si však na rok 2004, keď sme mali papierovo silný tím v roku 2004. Ostravskú skupinu sme zvalcovali, vyhrali ju a v Prahe sme potom porazili Švajčiarov,“ začína svoje spomínanie na MS 2004, na ktorých mal tréner Františk Hossa k dispozícii tím so zvučnými menami ako Pavol Demitra, Zdeno Chára, Marián Hossa, Miroslav Šatan či Marián Gáborík.
„Vyzeralo to, že medaila je viac-menej len formalitou a ideme sa baviť len o tom, akého lesku bude. Potom prišli dva veľmi nešťastné prehraté zápasy so zámorskými súpermi. S Kanadou, po kontroverznom zákroku na brankára Lašáka, ktorý nás aj po dvadsiatich rokoch máta, že mal byť považovaný za faul,“ spomína na krivdu.
Slováci následne padli aj v súboji o bronz s Američanmi po samostatných nájazdoch. Gašpar preto varuje, aby sme aj tentokrát nemali dopredu veľké oči. „Nič nie je povinnosť, poďme postupne, krok po kroku. Najprv postúpme zo skupiny, potom vyhrajme ďalší zápas a potom sa môžeme baviť o tom, či nám cinkne medaila po dvanástich rokoch,“ uzatvára Gašpar.
