Bývalý manžel pani Márie nikdy neplatil výživné na deti tak, ako by mal. Raz platil, raz nie. Situácia sa ešte viac skomplikovala jeho odchodom do zahraničia. A tak sa pani Mária obrátila na exekútora. No vyzerá to tak, že si tým veľmi nepomohla. Exekútor teraz žiada peniaze od nej. Otázkou ostáva, či aj zaslúžene.
Keď v roku 2018 exmanžel Márie Osičkovej odišiel do zahraničia, prestal pravidelne platiť výživné na ich dve deti. Dávid mal v tom čase deväť rokov, Alexandra štrnásť.
„Stále som ho prosila, každý mesiac, že nech pošle na deti. Takže najskôr som to riešila po dobrom. Lenže nič také sa nekonalo. V roku 2019 som podala trestné oznámenie, následne som dala návrh na exekúciu,“ opisuje pani Mária.
Súdom poverenému exekútorovi sa však oznámenie o začatí exekúcie exmanželovi Radovanovi Osičkovi nepodarilo doručiť. „Vec bola zložitejšia, pretože sa povinný nachádzal mimo územia Slovenska, a to buď v Čechách, alebo v Nemecku,“ uviedla Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov.
O zaplatených peniazoch neinformovali
V takýchto prípadoch sa informácia o začatí exekúcie doručuje náhradným spôsobom – zverejnením na stránke súdu a v obchodnom vestníku. Následne môže začať exekútor zisťovať majetok povinného.
„Nebolo čo predať, odpísať pohľadávku z účty, nebol tam zamestnávateľ – zrážky zo mzdy, zrážky z dôchodku neprichádzali do úvahy, nebolo čo konkrétne postihnúť. Ak nie je žiaden majetok, nemám aký majetok a ako speňažiť,“ vysvetľuje Kolesárová.
Medzitým však Radovan Osička v júli 2021 poslal exmanželke vyše 8 700 eur – dlžné výživné za predchádzajúce obdobie. Prečo tak urobil práve vtedy, sme sa ho pýtali telefonicky aj e-mailom. Napriek prísľubu odpovede na otázky neposlal.
Zaplatiť ho však zrejme nedonútil exekútor, keďže s ním stále nebol v kontakte, ale podmienečný trest za neplatenie výživného na dieťa z predchádzajúceho manželstva. „Musel vyplatiť celú dlžnú sumu, inak by išiel do väzenia. Tak to spravil,“ hovorí pani Mária.
O prijatí tejto sumy však pani Osičková exekútora neinformovala. „Vôbec som nevedela, že sa to tak robí,“ tvrdí.
„Súčinnosť má poskytovať nielen dlžník, ale aj oprávnený, ten takisto musí komunikovať so súdnym exekútorom. Bez toho sa exekučná vec nevyrieši, bez toho sa nepohne z miesta,“ upozorňuje Kolesárová.
Výživné neposielal pravidelne
Radovan Osička nakoniec súdneho exekútora kontaktoval sám v apríli 2022. Výživné však ani potom – už na účet exekútora – neposielal pravidelne.
„Pokiaľ má povinný majetok v zahraničí, súdny exekútor zo Slovenska ho nemôže nijako postihnúť. Môže postihnúť len ten majetok, ktorý sa nachádza na území SR,“ vysvetľuje Kolesárová.
„Išla som si po radu do Centra právnej pomoci, že ako to mám riešiť, keď on je v zahraničí. Pán právnik mi poradil, že exekúcia je neúčinná, keďže on je v zahraničí, aby som to dala do Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a aby som tú exekúciu zastavila. To som spravila,“ hovorí pani Mária.
O zastavenie exekúcie zároveň požiadala aj jej vtedy už plnoletá dcéra Alexandra. Obe sa zhodujú, že Centrum právnej pomoci ani exekútor ich neupozornili, že ak návrh na zastavenie exekúcie podáva oprávnený, platí aj exekučné trovy – teda odmenu 20 percent z vymoženého plnenia a náhradu výdavkov.
„Dokopy to vychádza okolo 2 800 eur aj za jedno aj za druhé dieťa,“ priblížila pani Mária. Odmenu si súdny exekútor vypočítal z celkovej vyplatenej sumy – teda aj z vyše osemtisíc eur, o vymoženie ktorých sa však reálne nepričinil.
„Neviem, ja sa nevyznám v zákonoch. Neviem, aké právomoci má exekútor a čo všetko môže a nemôže, ale reálne od neho nevymohol absolútne nič,“ sťažuje sa pani Mária.
„Súdny exekútor môže postupovať len tak, ako mu určuje zákon. To znamená, že ak má nejakým spôsobom vypočítať trovy exekúcie, tak takým spôsobom postupuje. Všetko platenie, všetky platby, ktoré vykonali, boli len v rámci exekúcie,“ skonštatovala Kolesárová.
Súd námietky zamietol
Centrum právnej pomoci odmieta, že by Márii Osičkovej poskytlo nesprávnu alebo nekompletnú informáciu. Podľa ich záznamov centrum v roku 2022 navštívila, ale bez toho, aby sa vopred objednala na predbežnú konzultáciu, ktorá zahŕňa aj podrobné naštudovanie si prípadu právnikom centra.
„Centrum nenesie zodpovednosť za to, ak klient postupuje spôsobom podľa teoretickej odpovede, napriek tomu, že ho upozornili na to, že pre poskytnutie odbornej právnej rady, je nevyhnutné si prípad riadne preštudovať,“ píše sa v stanovisku centra.
Centrum právnej pomoci však neskôr Mária Osičková požiadala aj o spísanie námietok proti výške exekučných trov. Súd jej námietky zamietol.
„Námietky je možné podať len z dôvodov, ktoré spomína zákon. Písmeno, podľa ktorého bolo zastavené konanie, nie je v tom paragrafe, ktoré umožňuje podať námietky,“ ozrejmil nezávislý advokát Patrik Ozimanič.
„Tak tam znova pán advokát dal aspoň nejakú sťažnosť, ktorá sa tam dala dať. Ešte stále však neviem výsledok,“ hovorí pani Mária.
„V súčasnosti prebieha doručovanie uznesenia z 24. januára 2024 povinnému do cudziny cestou dožiadaného súdu, keďže povinný má hlásený trvalý pobyt v cudzine,“ informoval Okresný súd v Banskej Bystrici.
Ak Mária Osičková a jej deti so sťažnosťou neuspejú, hrozí im, že exekútor si exekučné trovy bude od nich tiež vymáhať formou exekúcií. Odobriť ich musí exekučný súd.
Rodinné vzťahy prekračujúce hranice
Mária Osičková ho môže požiadať, aby preskúmal aj fakt, či si exekútor mohol vyúčtovať odmenu 20 percent aj zo sumy, ktorú reálne nevymohol, alebo len výdavky, ktoré reálne vynaložil.
„Netvrdím, že to exekútor vyúčtoval absolútne zle, možno to vyúčtoval dobre, ale určite je to otázka, ktorú by som nastolil súdu, nech to vyrieši. Čo je vlastne vymožené plnenie, či je to aj to, čo reálne dobrovoľne pošle povinný oprávnenému, alebo je to len to, čo vymôže sám priamo exekútor,“ myslí si Ozimanič.
„Pokiaľ súd bude skúmať trovy exekúcie, môže sa k nim vyjadriť takým alebo onakým spôsobom. Súdny exekútor bude určite postupovať tak, ako určí súd,“ vyhlásila Kolesárová.
Výživné od exmanžela zo zahraničia dostávajú deti Márie Osičkovej momentálne prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Špecializuje sa na situácie, keď rodinné vzťahy prekračujú hranice jedného štátu.
„Každá krajina má svoje špecifické potreby a požiadavky na dokumenty, ktoré potrebujú predložiť, preto je každý žiadateľ individuálne poučený,“ hovorí riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Hana Pavlovičová.
Po bitke je každý generál
Zákon pritom umožňuje súbeh exekúcie na Slovensku a vymáhania výživného zo zahraničia prostredníctvom centra – dokonca vo viacerých krajinách.
„Môže sa stať, že dlžník na Slovensku vlastní majetok, nehnuteľnosti, prípadne nejaké iné aktíva, a príjem z pracovného pomeru alebo iného pomeru má v zahraničí. Vtedy by som išla pokojne obidvoma cestami a uvidíme, čo bude efektívnejšie,“ pokračuje Pavlovičová.
Po bitke je každý generál, no túto cestu mohla zvoliť aj pani Osičková a jej dnes už dospelá dcéra. Vyhli by sa tak problému, ktorému dnes čelia – hrozbe zaplatenia vysokých exekučných trov.
„Deti, ktorým je otec stále dlžný peniaze, majú za neho zaplatiť exekútorské trovy. Nechápem takým zákonom. Dcéra je študentka, nezarába, nie je samostatná a má mať v 19 rokoch exekútora na krku. Za nič. Z nás spravili dlžníkov, čo dlžníkmi nie sme,“ uzavrela pani Mária.
