Na hlavný obsah
Voľby 2023

Volebná história

Zaujíma vás, ako dopadli každé voľby v ére samostatnosti Slovenskej republiky?

Kto bol víťazom prvých parlamentných volieb v histórií samostatnej SR? Kto boli členovia vlády a aké bolo zloženie národnej rady? Prehľadná história parlamentných volieb od roku 1994 až po súčasnosť.

29. február 2020 – OĽANO-NOVA
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
oľano
25.02%
smer
18.29%
sme rodina
8.24%
lsns
7.97%
sas
6.22%
za ľudí
5.77%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
oľano
25.02%
sme rodina
8.24%
sas
6.22%
za ľudí
5.77%
Predseda vlády
Igor Matovič – OĽANO
21. marca 2020 – 1. apríla 2021
Eduard Heger – Demokrati (predtým OĽANO)
1. apríla 2021 – 15. mája 2023
Podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva
Richard Sulík – SaS
21. marca 2020 – 23. marca 2021
Andrej Doležal – (poverený riadením) nestraník (nom. SME RODINA)
23. marca 2021 – 1. apríla 2021
Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie
Štefan Holý – SME RODINA
21. marca 2020 – 1. apríla 2021
Štefan Holý – SME RODINA
1. apríla 2021 – 15. mája 2023
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
Veronika Remišová – Za ľudí
21. marca 2020 – 1. apríla 2021
Veronika Remišová – Za ľudí
1. apríla 2021 – 15. mája 2023
Podpredseda vlády a minister financií
Eduard Heger – OĽANO
21. marca 2020 – 1. apríla 2021

Čo vláda urobila
Vláda Igora Matoviča rozviazala ruky polícii a orgánom činným v trestnom konaní. Začali sa vyšetrovať veľké kauzy a stíhať aj osoby dovtedy nedotknuteľné. Počas volebného obdobia sa podarilo zvoliť nového generálneho prokurátora aj špeciálneho prokurátora. Vláda pod hrozbou výpovedí napokon zvýšenie platy lekárom a zdravotnému personálu. Podarilo sa tiež schváliť výstavbu nájomných bytov a v čase vysokej inflácie aj zastropovať ceny energií.
V čom sa vláde nedarilo
Za mnohými neúspechmi vlády stáli konflikty Igora Matoviča, predovšetkým s Richardom Sulíkom. Vláda zvládla pandémiu Covid-19 s veľkými problémami, počet chorých aj mŕtvych bol privysoký. Meškalo sa s pomocou aj finančnými kompenzáciami. K rozpadu koalície viedol napríklad aj nákup vakcíny Sputnik z Ruska, ktoré inicioval vtedajší premiér Igor Matovič s ministrom zdravotníctva bez súhlasu koaličných partnerov. Spor medzi OĽANO a SAS sa vyostril, keď parlament prijal Matovičov ekonomický balík bez podpory SAS. Tá napokon koalíciu opustila. Na čelo vlády sa postavil Eduard Heger. Menšinovú vládu však nedokázal udržať, parlament jej napokon vyslovil nedôveru. Prezidentka Zuzana Čaputová ministrom odobrala poverenie po tom, čo sa prevalila kauza okolo ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Prezidentka napokon vymenovala  úradnícku vládu, ktorá dostala za úlohu priviesť Slovensko k predčasným voľbám.
Zaujímavosti
V predvolebných prieskumoch favorizovaná koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu ostala pred bránami parlamentu. Voľby prekvapivo vyhralo OĽANO Igora Matoviča.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Predvolebná kampaň bola po vražde novinára a prevalení mnohých prepojení politikov na kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera (obvineného z objednávky vraždy), spojená najmä s odstavením týcho ľudí od moci. Mnohé známe tváre sa už na kandidátkach ani neobjavili. Opozičné strany označovali Roberta Fica a jeho spolupracovníkov ako mafiu, ktorú je potrebné odstaviť od moc a trestne stíhať. Opozičné strany hovorili o spájaní sa proti zlu. Za favorita volieb bola považovaná koalícia dvoch strán – Progresívne Slovensko a SPOLU. Spojenie sa im však stalo osudným, nakoľko nedokázali získať potrebných 7 percent na vstup do parlamentu. Jednoznačné víťazstvo hnutia OĽANO napokon viacerých prekvapilo. Podpísala sa pod neho najmä záverečná fáza kampane, v ktorej Igor Matovič napríklad vycestoval pred vilu Jána Počiatka v Cannes.
5. marec 2016 – Smer-SD
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
SMER
28.28%
sas
12.10%
OĽANO
11.02%
sns
8.64%
ľsns
8.04%
SME RODINA
6.62%
MOST-HÍD
6.50%
#SIEŤ
5.60%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SMER-SD
28.28%
SNS
8.64%
MOST-HÍD
6.50%
#sieť (iba do 1.9.2016)
5.60%
Predseda vlády
Robert Fico – SMER-SD
23. marca 2016 – 22. marca 2018
Peter Pellegrini – SMER-SD
22. marca 2018 – 21. marec 2020
Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu
Peter Pellegrini – SMER-SD
23. marca 2016 – 22. marca 2018
Richard Raši – SMER-SD
22. marca 2018 – 21. marec 2020
Podpredseda vlády a minister vnútra
Robert Kaliňák – SMER-SD
23. marca 2016 – 22. marca 2018
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Lucia Žitňanská – MOST–HÍD
23. marca 2016 – 22. marca 2018
Podpredseda vlády a minister financií
Peter Kažimír – SMER-SD
22. marca 2018 – 11. apríla 2019
Peter Pellegrini – (poverený riadením) SMER-SD
11. apríla 2019 – 7. mája 2019
Ladislav Kamenický – SMER-SD
7. mája 2019 – 21. marec 2020
Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Gabriela Matečná – SNS
22. marca 2018 – 21. marec 2020
Podpredseda vlády a minister životného prostredia
László Sólymos – MOST–HÍD
22. marca 2018 – 28. januára 2020
Árpád Érsek – (poverený riadením) MOST–HÍD
28. januára 2020 – 21. marec 2020

Čo vláda urobila
Vláda pokračovala v sociálnych opatreniach, ktoré pomáhali najmä rodinám a dôchodcom. Zaviedli obedy zadarmo, poukazy na lyžiarske zájazdy či do školy v prírode. Presadili tiež aj rekreačné poukazy, ktorými zamestnávateľ dotuje prispieva na rekreáciu zamestnancov. Počas tejto vlády sa spustila rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Ceny energií boli na nízkej úrovni.
V čom sa vláde nedarilo
Tretia vláda Roberta Fica prechádzala najväčšími turbulenciami. Už na začiatku sa zo štvorkoalície stala trojkoalícia, keď sa rozpadla strana Sieť. O mnohé problémy sa postaral koaličný partner SNS na čele s Andrejom Dankom, ktorý počas tohto obdobia odstúpil od koaličnej zmluvy. Najväčší zlom nastal vo februári 2018, kedy bol zavraždený novinár Ján Kuciak. Protesty Za slušného Slovensko nabrali na sile a žiadali vyvodiť politickú zodpovednosť. Žiadali najmä odstúpenie premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tieto personálne zmeny si vypýtal aj MOST-HÍD, čo viedlo k rekonštrukcii vlády. Na jej čelo sa postavil Peter Pellegrini. Protesty však neustáli.
Zaujímavosti
Voľby priniesli šok, keď sa do parlamentu dostala dovtedy podceňovaná strana Mariana Kotlebu ĽSNS. Favorizovaná Sieť Radoslava Procházku totálne prepadla.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Po jednofarebnom vládnutí Roberta Fica sa opozičné strany predbiehali v predvolebnej kampani v odpočtoch proti Robertovi Ficovi. Smeru vyčítali sociálne balíčky, ktoré stáli krajinu miliardy či korupčné správanie predstaviteľov vlády. Roztrieštená pravica sa však nedokázala zjednotiť ani pred voľbami. Pravicové strany vyťahovali kauzy aj na seba navzájom. Ich spoločnou témou bol okrem boja proti Ficovi aj boj proti extrémizmu či téma migrantov. Práve ich príliv do Európy a odmietavý postoj dostal do parlamentu stranu Mariana Kotlebu či Borisa Kollára, ktorí sa postavili zásadne proti ich prijímaniu. Na opačnom póle politického spektra sa čoraz častejšie skloňovala možnosť pokračovania vlády strany SMER, avšak už v koalícii s inou stranou či stranami. Prieskumy totiž dlhodobo predpovedali, že strana Roberta Fica nezopakuje výsledok z parlamentných volieb 2012, a tak sama nezíska potrebnú väčšinu v Národnej rade SR. Ako potenciálni koaliční partneri sa spomínali predovšetkým strany KDH či SNS. Keďže KDH ostalo pred bránami parlamentu, Smer prizval do koalície okrem SNS aj MOST-HÍD a spočiatku aj Sieť, ktorá sa neskôr kvôli vnútrostraníckym rozkolom úplne rozpadla. Najmä účasť strany Most-Híd vo vláde viacerých prekvapila, nakoľko jej líder Béla Bugár v v minulosti často vystupoval proti Smeru a Robertovi Ficovi.
10. marec 2012 – Smer-SD
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
SMER
44.41%
kdh
8.82%
OĽANO
8.55%
MOST-HÍD
6.89%
SDKÚ
6.09%
sas
5.88%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SMER-SD
44.41%
Predseda vlády
Robert Fico – SMER-SD
4. apríla 2012 – 23. marca 2016
Podpredseda vlády a minister vnútra
Robert Kaliňák – SMER-SD
4. apríla 2012 – 23. marca 2016
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí
Miroslav Lajčák – Nestr. (nom. SMER-SD)
4. apríla 2012 – 23. marca 2016
Podpredseda vlády a minister financií
Peter Kažimír – SMER-SD
4. apríla 2012 – 23. marca 2016
Podpredseda vlády pre investície
Ľubomír Vážny – SMER-SD
26. novembra 2012 – 23. marca 2016

Čo vláda urobila
Jednofarebná vláda Roberta Fica prijímala tzv.sociálne balíčky – zvýšili minimálnu mzdu, zaviedli 13.dôchodky, zvýšili materský dôchodok, rodičovský príspevok aj rodinné prídavky, zaviedli vlaky zadarmo. Vláda znížila DPH na vybrané potraviny.
V čom sa vláde nedarilo
Aj druhú vládu Roberta Fica sprevádzalo niekoľko politických aj korupčných kauzy. Jedna z najväčších – kauza CT – dokonca viedla k politickému koncu Pavla Pašku, ktorý v tom čase šéfoval parlamentu.
Zaujímavosti
Po páde vlády Ivety Radičovej si strana Smer-SD užívala historickú podporu verejnosti. Voľby napokon vyhrala tak jednoznačne, že ďalšie štyri roky mola vládnuť sama.
Krátky sumár predvolebnej situácie
11. októbra 2011 po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde Ivety Radičovej hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Bol to začiatok pádu SDKÚ. Predvolebnú kampaň najzásadnejšie poznačila Kauza Gorila, ktorá odkryla korupčné správanie počas vlády Mikuláša Dzurindu a do ulíc dostala tisíce ľudí. Napriek tomu, že v spise sa spomína aj Robert Fico, kauzu využil proti súperom. Po prevalení financovania SKDÚ totiž išlo o druhý škandál, ktorý verejnosť vnímala veľmi negatívne a Dzurindovi s Miklošom zlomili krk.Smer si v kampani voličom sľuboval takzvanú milionársku daň či daň z luxusu. Kampaň stavali aj na lepšom využívaní eurofondov či vytvorení „ministra bez kresla“, ktorý by to mal na starosti. Smer napokon získal v parlamente 83 miest, na vládu tak nepotreboval žiadneho koaličného partnera. SDKÚ sa vo voľbách prepadla, SNS úplne vypadla z parlamentu.
12. jún 2010 – Smer-SD
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
SMER
34.80%
SDKÚ
15.42%
sas
12.15%
kdh
8.53%
MOST-HÍD
8.13%
sns
5.08%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SDKÚ
15.42%
KDH
8.53%
MOST-Híd
8.13%
sas
12.15%
Predsedníčka vlády
Iveta Radičová – SDKÚ-DS
8. júla 2010 – 4. apríla 2012
1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Ján Figeľ – KDH
8. júla 2010 – 4. apríla 2012
Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny
Rudolf Chmel – MOST–HÍD
8. júla 2010 – 4. apríla 2012
Podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Jozef Mihál – SaS
8. júla 2010 – 4. apríla 2012
Podpredseda vlády a minister financií
Ivan Mikloš – SDKÚ-DS
8. júla 2010 – 4. apríla 2012

Čo vláda urobila
Zefektívnili a spružnili Zákonník práce. Radičovej vláda spustila boj s korupciou a zaviedla viacero protikorupčných opatrení. Išlo o prvú vládu samostatnej Slovenskej republiky, v ktorej nefigurovali bývalí členovia Komunistickej strany Slovenska, slovenskej bunky Komunistickej strany Československa.
V čom sa vláde nedarilo
Róbert Fico nazýval túto vládu pravicovým zlepencom a vládou chaosu. Už od nástupu bojovala Radičová s nepodporou vlastných, s hádkami a s problémami v koalícii. Jedným z vážnych sporov, pre ktorý chcela dokonca skončiť vo funkcii premiérky, bola voľba generálneho prokurátora. V SDKÚ bojovala po celý čas o svoju pozíciu, ukázalo sa to aj pri kauze daňového riaditeľstva, kedy sa dostala do sporu s Ivanom Miklošom. Vláda napokon stroskotala na otázke pomoci Grécku, tzv. eurovale, proti ktorému bola koaličná SaS.
Zaujímavosti
Voľby vyhral s obrovským náskokom Smer-SD, na vytvorení koalície sa však už počas volebnej noci dohodla pravica na čele s Ivetou Radičovou.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Predvolebný boj v roku 2010 sa niesol v duchu boja proti koalícii Smeru, SNS a HDZS. Voľby priniesli mnoho noviniek. Okrem toho, že sa v týchto voľbách objavili nové politické strany (Most-Híd a SaS), začali sa tu objavovať nové prvky v politickom marketingu – sociálne média. Smer- SD mal však oproti ostatným kandidujúcim stranám v kampani jednu výhodu, a to, že to bola vládna strana. Ani jednoznačné víťazstvo však Smeru nestačilo na to, aby zostavil vládu. „Utrpeli sme víťazstvo,“ komentoval to predseda strany Robert Fico. Keďže HZDS zostalo po prvýkrát od svojho vzniku mimo parlamentu, nenašiel sa nikto, kto by bol ochotný vládnuť so Smerom a SNS. Premiérsku stoličku tak musel Robert Fico prenechať Ivete Radičovej. Líderka SDKÚ-DS vytvorila koalíciu s SaS, KDH a Most-Híd. Expremiér Fico zastával funkciu podpredsedu parlamentu.
17. jún 2006 – Smer-SD
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
SMER
29.14%
SDKÚ
18.36%
sns
11.73%
smk
11.68%
ĽS–HZDS
8.79%
kdh
8.31%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SMER
29.14%
sns
11.73%
ĽS–HZDS
8.79%
Predseda vlády
Robert Fico – SMER-SD
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
Dušan Čaplovič – SMER-SD
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Podpredseda vlády a minister vnútra
Robert Kaliňák – SMER-SD
4. júla 2006 – 8. júla , 2010
Podpredseda vlády a minister školstva
Ján Mikolaj – SNS
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Podpredseda/podpredsedkyňa vlády a minister/ka spravodlivosti
Štefan Harabin – Nestr. (nom. ĽS-HZDS)
4. júla 2006 – 23. júna 2009
Robert Fico – (poverený riadením) SMER-SD
26. marca 2009 – 3. júla 2009
Viera Petríková – ĽS-HZDS
3. júla 2009 – 8. júla 2010

Čo vláda urobila
Vláda zrušila nepopulárne kroky predchádzajúcej vlády ako Zajacove poplatky u lekára či privatizáciu bratislavského letiska. Zaviedli vianočné príspevky pre dôchodcov, 830 eur pri narodení prvých troch detí, zvýšenie rodičovského príspevku či bonifikáciu hypotekárnych úverov. Medzi najväčšie úspechy Slovenska sa nepochybne radí vstup do eurozóny, 1.1.2009 sme začali platiť eurom. Na konci roku 2007 sa Slovensko stalo aj súčasťou Schengenského priestoru.
V čom sa vláde nedarilo
Prvú vládu Roberta Fica sprevádzalo niekoľko káu. Za mnohé z nich niesli zodpovednosť nominanti SNS či HZDS. Jednou z najväčších bol predaj emisií garážovej firme, ktorá stála SNS niekoľko ministrov a napokon aj samotné ministerstvo. Mečiarovi ľudia zas stáli napríklad za kauzou Veľký Slavkov – predaj pozemkov.
Zaujímavosti
Po rokoch ten, kto zvíťazil, aj zostavoval vládu. Mikuláša Dzurindu vystriedal vo funkcii predsedu vlády Robert Fico.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Voľby v roku 2006 sa niesli v znamení únavy z reforiem Mikuláša Dzurindu a jeho pravej ruky Ivana Mikloša. Ľudia boli unavení z neustálych zmien, zvyšovania cien, zavedenia poplatkov v zdravotníctve a nepochybne aj z množstva káuz, ktoré vyplávali na povrch. Mnohým prekážal predaj strategických podnikov, napríklad Slovenských elektrární. Samotná strana SDKÚ sa zmietala vo vnútrostraníckych problémoch, kauza kupovania poslancov ju stála niekoľko poslancov. Vo februári 2006 vládu napokon opustilo aj KDH, čo vyvolalo proces predčasných volieb. Pre vyššie spomínané okolnostiam v nich dala takmer tretina voličov hlas strane Roberta Fica, ktorý sľuboval pomoc. Smer si tak zabezpečili 50 kresiel v parlamente a zostavili vládu spolu s SNS a ĽS-HZDS. Terčom sa ako prvé stali reformy Dzurindovej vlády.
20. a 21. september 2002 – HZDS
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
HZDS
19.50%
SDKÚ
15.09%
SMER
13.46%
SMK-MKP
11.17%
kdh
8.25%
ANO
8.01%
KSS
6.33%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SDKÚ
15.09%
SMK-MKP
11.17%
kdh
8.25%
ANO
8.01%
Predseda vlády
Mikuláš Dzurinda – SDKÚ
16. október 2002 – 4. júl 2006
Podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
Pál Csáky – SMK
16. október 2002 – 4. júl 2006
Podpredseda/podpredsedníčka vlády a minister/ministerka spravodlivosti
Daniel Lipšic – KDH
16. október 2002 – 8. február 2006
Lucia Žitňanská – SDKÚ
8. február 2006 – 4. júl 2006
Podpredseda vlády a minister hospodárstva
Robert Nemcsics – ANO
16. október 2002 – 9. september 2003
Pavol Prokopovič – (poverený riadením) SDKÚ
10. september 2003 – 23. september 2003
Pavol Rusko – ANO
23. september 2003 – 24. august 2005
Ivan Mikloš – (poverený riadením) SDKÚ
24. august 2005 – 4. október 2005
Jirko Malchárek – Nestr. (nom. ANO)
4. október 2005 – 4. júl 2006

Čo vláda urobila
Počas pôsobenia tejto vlády polícia objasnila rekordne veľa trestných činov od roku 1989, poklesol počet vrážd a vlámaní na najnižšiu úroveň od roku 1989. Najdôležitejšími udalosťami počas funkčného obdobia tejto vlády bol vstup Slovenska do EÚ a NATO.
V čom sa vláde nedarilo
Druhú vládu Mikuláša Dzurindu sprevádzalo niekoľko káuz. Medzi najznámejšie patria: kauza Skupinka, kupovanie poslancov, kauza zmenky, či Branisko.
Zaujímavosti
Boli to druhé voľby, ktoré vyhralo Mečiarove HZDS, no viedli k vzniku Dzurindovej vlády.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Podľa výskumov verejnej mienky pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku 2002 mali byť hlavnými aktérmi pri zostavovaní novej vlády HZDS alebo politická strana Smer založená Robertom Ficom. Obe politické strany sa v dlhodobých prieskumoch verejnej mienky držali na popredných pozíciách, hoci väčšia perspektíva kreovať vládu sa spájala so Smerom než s HZDS. O možnosti kontinuity vlády na čele s Mikulášom Dzurindom sa uvažovalo viac-menej v hypotetickej rovine. Volebné výsledky prekvapili aj samotných politických aktérov. Krátko po voľbách bola zostavená stredo-pravicová vláda na čele s Mikulášom Dzurindom a v krátkom časovom odstupe bolo Národnou radou SR prijaté programové vyhlásenie vlády s čitateľnými prvkami pravicovej politiky. Slovenskú opozíciu po parlamentných voľbách 2002 tak vytvorili ideologicky rôznorodé politické strany – HZDS ĽS hlásiaca sa k európskej pravici, strana Smer s orientáciou na ľavé krídlo a krajne ľavicová Komunistická strana Slovenska. Na Slovensku sa tak prvýkrát vytvorila rovnorodá vládna koalícia.
25. a 26. september 1998 – HZDS
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
HZDS
27.00%
SDK
26.33%
SDĽ
14.66%
SMK
9.13%
sns
9.07%
SOP
8.02%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
SDK
26.33%
SDĽ
14.66%
SMK
9.13%
SOP
8.02%
Predseda vlády
Mikuláš Dzurinda – SDK/SDKÚ*
30. októbra 1998 – 15. októbra 2002
Podpredseda vlády pre ekonomiku
Ivan Mikloš – SDK/SDKÚ*
30. októbra 1998 – 15. októbra 2002
Podpredseda vlády pre legislatívu
Ľubomír Fogaš – SDĽ
30. októbra 1998 – 15. októbra 2002
Podpredseda / kyňa vlády pre európsku integráciu
Mária Kadlečíková – SOP
30. októbra 1998 – 4. mája 2001
Pavol Hamžík – SOP
30. mája 2001 – 15. októbra 2002
Podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj
Pál Csáky – SMK
30. októbra 1998 – 15. októbra 2002

Čo vláda urobila
Vláda 14. septembra 1999 rozhodla o postupnom odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, čo bolo jednou z podmienok pozvania Slovenska na rozhovory o vstupe do EÚ. Zároveň sa jej podarilo napríklad presadiť návrh zákona na priamu voľbu prezidenta.
V čom sa vláde nedarilo
Vzťahy vo vnútri koalície boli od začiatku napäté. Najmä medzi premiérom Dzurindom a SDĽ. Jej predseda Jozef Migaš spolu s ďalšími štyrmi straníkmi dokonca hlasoval za pád Dzurindovej vlády.
Zaujímavosti
Voľby sa konali súčasne s referendom o zákaze privatizácie strategických podnikov.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Kampaň v roku 1998 bola búrlivá. Kampaň HZDS viedol majiteľ oceliarní VSŽ Alexander Rezeš. Podporiť HZDS zo zahraničia prišiel pretekár Formuly 3 Paul Belmondo, modelka Claudia Schifferová, herečky Ornella Muti či Claudia Cardinale. Celkový účet sa vyšplhal na sumu 45 miliónov korún (1,49 milióna eur). SDK ju zasa postavila na umelcoch – Stano Dančiak, Jaro Filip, Rasťo Piško či Ladislav Chudík pochodili veľkú časť Slovenska. Mikuláš Dzurinda v rámci kampane prešiel na bicykli takmer 900 kilometrov. Celé to bolo o boji a voľbe proti Mečiarovi. Vo voľbách však napriek tvrdému boju opäť tesne zvíťazilo HZDS. Mečiar už ale nebol schopný vytvoriť koalíciu, a preto sa predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda a jeho strana SDK. Mečiar bol totiž pre kauzy spojené s jeho vládou a spôsobom vládnutia ako partner neprijateľný pre väčšinu parlamentných strán.
30. september a 1. október 1994 – HZDS – RSS
Strany ktoré sa dostali do parlamentu
HZDS – RSS
34.97%
SV
10.42%
MK
10.19%
KDH
10.08%
DEÚS
8.57%
ZRS
7.35%
sns
5.40%
Strany ktoré vytvorili koalíciu
HZDS – RSS
34.97%
ZRS
7.35%
sns
5.40%
Predseda vlády
Vladimír Mečiar – HZDS
13. decembra 1994 – 30. októbra 1998
Podpredseda vlády pre legislatívu
Katarína Tóthová – HZDS
13. decembra 1994 – 30. októbra 1998
Podpredseda vlády pre ekonomickú integráciu
Sergej Kozlík – HZDS
13. decembra 1994 – 30. októbra 1998
Podpredseda vlády pre sociálny a duchovný rozvoj
Jozef Kalman – ZRS
13. decembra 1994 – 30. októbra 1998

Čo vláda urobila
Decentralizácia verejnej správy
Neúspechy v danom období
Vládu Vladimíra Mečiara sprevádzalo množstvo káuz a tzv. „divoká privatizácia“. V auguste 1995 uniesli syna slovenského prezidenta Michala Kováča ml. Spojka korunného svedka únosu Róbert Remiáš následne v apríli 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi. Podozrenia smerovali k SIS pod vedením Ivana Lexu. Na vyšetrovanie udelil Mečiar v roku 1998 amnestie. V roku 1997 došlo k zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta. Slovensko bolo na pokraji medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s jeho prijatím do Európskej Únie ani do NATO.
Zaujímavosti
Prvé voľby do Národnej rady Slovenskej republiky boli zároveň predčasnými voľbami.
Krátky sumár predvolebnej situácie
Voľby sa konali dva roky pred riadnym termínom volieb. V marci 1994 poslanci parlamentu vyslovili nedôveru premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, ktorý štýlom svojej politiky podľa nich traumatizoval spoločnosť a odkláňal štát z cesty do Európskej únie a NATO. Prezident Michal Kováč následne Mečiara z funkcie odvolal a vymenoval novú „dočasnú“ vládu širokej koalície na čele s Jozefom Moravčíkom. Národná rada zároveň prijala zákon o skrátení volebného obdobia. Mečiar však vo voľbách triumfoval, HZDS získalo hlasy vyše milióna voličov. Vytvorená koalícia, do ktorej víťaz prizval Slotovu SNS a Ľuptákovo ZRS, už v noci z 3. na 4. novembra 1994 zasadila parlamentnej demokracii na Slovensku tvrdý úder. Počas nočnej schôdze sa vládna väčšina 83 zákonodarcov pomstila opozícii. Odstavila jej predstaviteľov od parlamentných funkcií, odvolala aj mnohých ďalších verejných funkcionárov a nahradila ich výhradne svojimi ľuďmi. Opozícia, zhodnotiac situáciu, nočné rokovanie opustila. Zotrval iba jediný jej zástupca, podpredseda SDĽ Robert Fico „Toto bola noc dlhých nožov,“ prirovnal vtedajší predseda Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Béla Bugár sled udalostí k povestnej noci z roku 1934, kedy dal Hitler desiatky jemu „nepohodlných“ verejných činiteľov povraždiť.