Je Putin zabijak? Spýtal sa v marci moderátor televízie ABC amerického prezidenta Joe Bidena, ktorý odpovedal kladne. Moskva zareagovala odvolaním na konzultácie svojho veľvyslanca, ktorý sa do Washingtonu stále nevrátil.
Biden ešte ako viceprezident povedal ruskému lídrovi do očí, že nemá dušu. Teraz si s ním prvý raz ako americký prezident sadne za jeden stôl
Naposledy síce Vladimíra Putina označil za „úctyhodného protivníka“, ale je otázne, či ich spor už nie je osobný, čo môže vyjednávania skomplikovať. Profesor medzinárodných vzťahov Anthony Arend si to nemyslí.
„Čo sa týka Bidena, tak nejde o priateľstvo, ale ani o nepriateľstvo. Biden rozumie, že Putin je líder inej krajiny a má iné záujmy ako USA. Stoja proti sebe, ale sú profesionáli a nemyslím si, že je tam osobné nepriateľstvo,“ skonštatoval Arend v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
Stretnutie prezidentov v ženevskej Vile La Grange sa začne o 13.00 h a podľa americkej diplomacie môže trvať až 5 hodín. Zoznam tém je dlhý. Obaja lídri budú kresliť červené čiary.
Pre Bidena to pravdepodobne bude zasahovanie do amerických volieb, vojenská akcia proti Ukrajine a kybernetické útoky proti americkým cieľom. Pre Putina zase členstvo Ukrajiny v NATO a zasahovanie Západu do situácie v Bielorusku.
„Neočakávam, že na samite sa stane niečo výnimočné, dôležité bude, aké činy budú nasledovať, to nám ukáže, či bol samit úspešný,“ uviedol bývalý šéf prezidentskej kancelárie Donalda Trumpa Mick Mulvaney.
Biden stretnutím s Putinom ukončí svoje európske turné, ktoré Arend zatiaľ hodnotí pozitívne.
„Bidenova návšteva v Európe je vnímaná ako úspech. Treba však priznať, že po Trumpovi je latka nastavená veľmi nízko. Keď Trump hovoril so spojencami, tak ich vždy nahneval, iritoval alebo urazil. Biden nikoho v Európe neurazil, a tak už aj to môže byť považované za úspech,“ okomentoval.
Biely Dom si pred samitom v Ženeve stanovil pomerne skromný cieľ a to je obnoviť predvídateľnosť v americko-ruských vzťahov.
Moskva tlačí na dohodu o jadrových zbraniach
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred stretnutím vo Švajčiarsku zdôraznil, že podľa Moskvy je potrebné urýchlene začať rokovania o dohode o kontrole jadrových zbraní.
Obe krajiny tento rok predĺžili zmluvu známu pod skratkami START 3 či Nový START o ďalších päť rokov, jej platnosť by inak vypršala vo februári. Peskov priblížil, že prezidenti majú na samite okrem iného riešiť ako a kedy spustia nové rokovania na túto tému.
„Áno, dohoda (Nový START) bola predĺžená, Bidenova administratíva urobila politické rozhodnutie. To je pozitívny fakt, ale čas sa kráti. Treba začať rokovania,“ citovala agentúra TASS hovorcu Kremľa.
Ako uviedol, Moskvu zaujalo, že Biden pripustil „hypotetickú možnosť“ vstupu Ukrajiny do NATO.
„Predtým žiadne takéto vyhlásenia urobené neboli. V Moskve tomu, samozrejme, venujeme plnú pozornosť,“ nechal sa počuť Peskov.
Putin má podľa neho vždy jasno v tom, kde sú pre Rusko „červené čiary“ a verí, že ak to bude potrebné, na stredajšom stretnutí ruský prezident postoj Moskvy jasne oznámi.
Dohoda? Všetko je na prezidentoch
Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov deň pred samitom novinárom povedal, že témami rokovania s Bidenom budú aj jadrová stabilita, klimatická zmena, kybernetická bezpečnosť či osud Američanov väznených v Rusku a Rusov väznených v USA.
Poznamenal však, že si nie je istý, či lídri dospejú k nejakým dohodám.
Hovorca Kremľa Peskov v stredu v podstate Ušakove slová potvrdil. Či sa prezidenti stretnú nakoniec medzi štyrmi očami bude záležať na nich, rovnako podľa neho len prezidenti rozhodnú o tom, aké dlhé celé stretnutie bude.
„Program rokovania je taký rozsiahly, že je samozrejme mimoriadne ťažké vmestiť všetko do štyroch alebo piatich hodín,“ povedal Peskov.
