Vládny štvorlístok bude okliešťovať právomoci generálneho prokurátora. Zmeny chce urobiť v časti Trestného poriadku, ktorý dnes šéfovi prokuratúry dáva možnosť zrušiť stíhanie v ktoromkoľvek prípade.
Ide o paragraf 363, ktorý využil aj tento týždeň v dvoch citlivých kauzách. Koalícia sa dohodla na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá by mala už do pondelka (6. 9.) pripraviť samotný návrh. So zmenami súhlasí aj hnutie Sme rodina, úplné zrušenie spomínaného paragrafu však spája s odchodom z koalície.
Zrušenie obvinenia pre Jaroslava Haščáka pre kupčenie s nahrávkou kauzy Gorila či oslobodenie bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského rozpútalo na politickej scéne búrlivú debatu o tom, či má mať generálny prokurátor takúto právomoc.
Pracovná skupina má v krátkom čase prísť s riešením. „Dohoda je, že skupina by to, o čom sa diskutovalo na koaličnej rade na politickej úrovni, mala rozhodnúť a z právneho hľadiska prísť s nejakým riešením. Malo by to byť v horizonte niekoľkých dní, maximálne týždňov,“ ozrejmil pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).
Dôvod na odchod z koalície
Právomoci generálneho prokurátora sa len upravia a spomínaný paragraf sa nebude rušiť úplne. Pre hnutie Sme rodina by to totiž bola červená čiara a dôvod na odchod z koalície. S úpravou nariadenia nakoniec predseda parlamentu i hnutia Boris Kollár súhlasí.
Myslí si však, že v prvom rade sa má riešiť to, aby vo väzbe neboli bezdôvodne stíhaní ľudia. Ako príklad uviedol práve Pčolinského, ktorého do funkcie nominoval.
„To znamená, že najprv vyriešme, aby sa toto nedialo, a potom sa vrátime k 363,“ uviedol.
Absolútna moc
Úprava paragrafu je potrebná – tvrdí predseda hnutia OĽANO a minister financií Igor Matovič. „Ak nebudeme riešiť paragraf 363 a zostane absolútna moc v rukách generálneho prokurátora, môžeme sa dožiť toho, že ľudia nebudú mať pocit, že tu spravodlivosť platí pre každého rovnako,“ myslí si.
Samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka akékoľvek zúženie právomocí odmieta. „Nemám možnosť dávať negatívne pokyny. To znamená, že ak zistím nezákonnosť, nemám možnosť na to reagovať primeraným spôsobom. Mohol by som poukazovať na pochybenia, ale to je asi tak všetko,“ skonštatoval.
Na úprave už skôr začalo pracovať ministerstvo spravodlivosti. Šéfka rezortu Mária Kolíková (Za ľudí) chcela pôvodne zahrnúť zmeny do pripravovanej novely Trestného poriadku. „Právna úprava by vymedzila rozhodnutia, na ktoré by sa ten negatívny pokyn nemal vzťahovať. Uvažovali sme práve o vznesení obvinenia a o uznesení, ktoré súvisí so začatím trestného stíhania,“ špecifikovala.
V pracovnej skupine by mali byť odborníci, členovia koaličných strán aj zástupcovia prokuratúry.
Opozícia bude zrejme oponovať
Opozícia, alebo jej časť, so spomínanými zmenami zrejme nebude chcieť súhlasiť. Predseda Smeru-SD Robert Fico si myslí, že generálny prokurátor len využil svoju právomoc.
„Je tu rozhodnutie, ktoré je povinnosťou generálneho prokurátora. Čo je na tom zvláštne, že generálny prokurátor prijme nejaké rozhodnutie, lebo ho musí prijať. Podľa ústavy má nejaké povinnosti a jeho povinnosťou je chrániť záujmy ľudí,“ podotkol.
Podľa Fica bol rovnaký paragraf v minulosti použitý aj pri zrušení obvinenia pre súčasného podpredsedu Národnej rady SR Gábora Grendela (OĽANO). Ide zrejme o prípad, keď bol obvinený z vyzradenia bankového tajomstva Mariana Kočnera.
