Premiér Eduard Heger (OĽANO), rovnako ako líder hnutia Igor Matovič, nevidí dôvod na to, aby sa zvyšné koaličné strany zúčastnili na okrúhlom stole o referende o predčasných voľbách, ktorý má v pláne zvolať predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Povedal to v sobotnej (15. 1.) relácii Rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Heger vníma snahu opozičných poslancov Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (nezaradený) o referendum ako pokrytectvo. „Fico a Pellegrini, keď boli vo vláde, tvrdili, že referendum o predčasných voľbách je protiústavné, v opozícii zas, že je nevyhnutné,“ uviedol.
Na iniciatívu koaličného poslanca zo Sme rodina Miloša Svrčeka, ktorý v piatok (14. 1.) podal do parlamentu návrh zákona o referende o predčasných voľbách, povedal, že „podať ho bez dohody v koalícii je chyba, naštrbuje to vzťahy.“
Referendum o predčasných voľbách môže podľa Hegera priniesť viac možností pre populistov. „Keď vláda dostane dôveru vo voľbách, je to vyjadrenie voličov a nechceme z volieb urobiť trhací kalendár,“ konštatoval.
Zmluva s USA nenaštrbí suverenitu
Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi podľa premiéra nie je zásahom do suverenity ani jednej z krajín. Pripomenul, že podľa zmluvy bude pôsobenie síl USA na Slovensku „v plnom súlade s Ústavou SR, zákonmi a s plným rešpektovaním suverenity.“
Dodal, že na základe rámcovej dohody na Slovensko armáda USA nemôže priniesť ani vojakov, ani techniku. Všetky detaily sa budú dohadovať až pri zmluvách o jednotlivých cvičeniach.
Aj pri dohode s USA premiér hovoril o pokrytectve opozície. Pripomenul, ako Fico v čase, keď bol premiérom, šiel na návštevu Washingtonu spolu s niekoľkými svojimi ministrami.
Slovensku sa podľa Hegera podarilo vyrokovať lepšie podmienky v dohode s USA aj preto, lebo sme poslednou krajinou na východnej hranici NATO, ktorá túto dohodu ešte nemala podpísanú. Zmluvu okrem iných kritizovala aj Generálna prokuratúra SR.
Prestávam Žilinkovi rozumieť, povedal Heger
Predseda vlády kritizoval generálneho prokurátora Maroša Žilinku za jeho účasť na oslavách 300. výročia založenia ruskej prokuratúry. Ten v Moskve s ruským generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname Európskej únie, podpísal Program spolupráce na roky 2022 a 2023.
„S krajinami, ktoré nerešpektujú základné ľudské práva a narúšajú územnú celistvosť iných, by sme nemali oslavovať,“ konštatoval Heger. Podpísanie programu v ňom „vyvoláva ďalšie otázky“. Názor na to, či by mal byť Žilinka disciplinárne stíhaný, premiér zatiaľ nepovedal.
„Nerozumiem, prečo chce byť štítom v rukách opozície, jeho práca je dohľad nad dodržiavaním práva,“ povedal a dodal, že generálnemu prokurátorovi „prestáva rozumieť“. Žilinka mal podľa neho s Krasnovom prediskutovať, prečo je na sankčnom zozname EÚ a čo s tým mieni urobiť.
