Ruská federácia na svoje rozhodnutie vojensky napadnúť Ukrajinu napokon ťažko doplatí. Je však dôležité, aby sme pre tento krok nezačali nenávidieť obyčajných Rusov, ktorí zaň zodpovednosť nenesú. Povedal to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár pre TASR TV.
„Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie proti štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu,“ povedal Kollár.
Proti tejto agresii sa slovenský parlament jasne postavil svojím vyhlásením z 25. februára. „Tu sa nezomkol iba náš parlament, ale celý svet a vyslal jasný signál,“ zdôraznil Kollár.
Prítomnosť vojakov NATO ho teší
Poslanci za hnutie Sme rodina v parlamente jednoznačne podporili vytvorenie predsunutej účasti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska. Argument Smeru-SD, ktorý by za takýto krok zahlasoval iba v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska, podľa Kollára neobstojí.
„Nejde o to, či tu bude alebo nebude nejaký kontingent 2 000 vojakov, ale či naši občania budú v bezpečí alebo nebudú,“ upozornil Kollár.
Je rád, že prídu na Slovensko zložky NATO a privezú systém Patriot. „Bude nás chrániť, aby na územie Slovenska nepreletel zablúdený dron alebo raketa. Veľmi sa čudujem stranám, ktoré toto nepodporujú,“ povedal.
Rozdiel medzi migrantmi
Hnutie Sme rodina je podľa neho stále proti systému povinných európskych migračných kvót, na základe ktorých na Slovensko mali priviezť migrantov z Afriky. Podporuje však pomoc ľuďom utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou.
„Ukrajinci sú náš civilizačný rámec, majú rovnaké kresťanské hodnoty, majú rovnaké postavenie žien, je to úplne inak postavené ako Afrika. Z Ukrajiny utekajú pred vojnou matky s deťmi, a nie 18- a 19-roční chalani s mobilmi ako z Afriky. To sa nedá porovnávať,“ tvrdí Kollár.
V súvislosti s pomocou na hraniciach pripomenul prácu dobrovoľníkov. Štát by podľa neho mohol zvýšiť úsilie napríklad v tom, že by delegoval jednu osobu na koordináciu aktivít rôznych zložiek štátu a občianskej spoločnosti na hraniciach.
Parlament však podľa Kollára reagoval promptne, prvé legislatívne zmeny schválil na mimoriadnej schôdzi už 25. februára a stále schvaľuje nové.
