Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie v piatok (25. 3.) nadránom pohrozili Rusku ďalšími robustnými sankciami za agresiu na Ukrajine, nezhodli sa však na diskutovanom embargu na dovoz ruských energií ani iných konkrétnych krokoch.
Rusko podľa nich musí prestať páchať vojnové zločiny a umožniť ľuďom z ostreľovaných miest odísť či do nich dostať humanitárnu pomoc.
Lídri v záveroch prvého dňa bruselského samitu tiež sľúbili vytvorenie fondu solidarity pre Ukrajinu a ďalšiu podporu pre utečencov aj krajiny, ktoré ich prijímajú.
Hovoria o piatom sankčnom balíku
Samit Únie vo štvrtok (24. 3.) večer nadviazal na vrcholné schôdzky NATO a skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Medzi lídrov EÚ zavítal americký prezident Joe Biden, ktorý chcel svojou návštevou ukázať jednotu Západu vo vzťahu k Moskve.
„Rusko vedie útoky proti civilnému obyvateľstvu a mieri na civilné objekty vrátane nemocníc, zdravotníckych zariadení, škôl a krytov. Tieto vojnové zločiny musia okamžite prestať. Ľudia za ne zodpovední a ich spolupáchateľov doženieme k zodpovednosti v súlade s medzinárodným právom,“ zhodli sa šéfovia „dvadsaťsedmičky“.
Európsky blok už proti Rusku zaviedol v koordinácii so západnými partnermi na čele s USA a Britániou štyri balíky sankcií. Najmä lídri pobaltských krajín či Poľska hovorili pred samitom o ďalšom pritvrdení, ktoré by zasiahlo pre Moskvu kľúčový vývoz ropy či plynu.
Skupina štátov na čele s Nemeckom však bola z ekonomických dôvodov proti. Prezidenti a premiéri sa nakoniec zhodli na tom, že je EÚ pripravená „rýchlo pristúpiť k ďalším koordinovaným robustným sankciám proti Rusku a Bielorusku, aby účinne prekazila ruské možnosti pokračovať v agresii“.
Ďalšia finančná pomoc
Vrcholní politici „dvadsaťsedmičky“ vyzvali všetky krajiny, aby sa pridali k sankciám. Zároveň konštatovali, že EÚ sa zameria na to, ako prekaziť obchádzanie sankcií a odstráni ich slabé miesta.
K európskym lídrom počas večera prehovoril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Lídri krajín EÚ zopakovali svoje vyhlásenie z nedávneho neformálneho samitu vo Versailles.
Podporili snahu Ukrajiny o vstup do Únie. Žiadanej podpory rýchleho prijímacieho procesu sa však Kyjev od názorovo rozdelených členských štátov nedočkal.
Ich lídri zato sľúbili ďalšiu finančnú pomoc strádajúcej krajine a vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy, ako pomôcť členským krajinám financovať zvládanie prílevu utečencov.
Za mesiac od vypuknutia vojny odišli z Ukrajiny zhruba tri milióny ľudí, väčšina z nich do štátov východného krídla EÚ.
Samit sa tiež zaviazal zabezpečiť, aby na Ukrajinu prúdili neprerušované dodávky elektriny a plynu. Má k tomu pomôcť aj nedávna synchronizácia ukrajinskej rozvodnej siete s tou únijnou.
