Na začiatku roka 2022 sa zdalo, že nadchádzajúce prezidentské voľby vo Francúzsku budú jedným z najsledovanejších politických súbojov v krajine za posledné desaťročia.
Úradujúci prezident Emmanuel Macron kandiduje vo voľbách len druhýkrát v živote. Kandidát Eric Zemmour dvakrát odsúdený za podnecovanie rasistickej a náboženskej nenávisti sa umiestňoval v prieskumoch verejnej mienky na druhom mieste. Dlho dominujúca ľavica francúzskej politiky je v rozklade, píše cnn.com.
A potom Rusko napadlo Ukrajinu.
Favoritom je Macron
S očami Európy upretými na krvavú vojnu ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sa priority rýchlo zmenili. Zásoby munície, vysoká diplomacia a dokonca aj hrozba jadrového útoku, to všetko ovplyvnilo vnútroštátnu diskusiu.
Väčšina prieskumov naznačuje, že úradujúci prezident Emmanuel Macron sa pravdepodobne dostane na vrchol. Do volieb však zostávajú len dva dni a jeho najbližšia súperka Marine Le Penová v prieskumoch stúpa.
O víťazstvo by sa tak mohlo bojovať intenzívnejšie ako naposledy, keď sa dvojica stretla v roku 2017.
Tu je všetko, čo potrebujete vedieť o francúzskych prezidentských voľbách.
Kedy voľby sú a ako sa uskutočnia?
Voliči vo Francúzsku zamieria v nedeľu – 10. apríla – k urnám, aby si na nasledujúcich 5 rokov zvolili prezidenta. Voľba bude pravdepodobne v dvoch kolách.
Kandidátov je celkovo 12, osem mužov a štyri ženy. Zo šiestich hlavných kandidátov sú traja pravičiari a dvaja ľavičiari. Aby mohli kandidovať, museli získať podporu od 500 starostov alebo členov miestnych zastupiteľstiev z celej krajiny.
Ak v prvom kole žiadny z kandidátov nezíska viac ako 50 % hlasov, tak dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postúpia do druhého kola. To sa bude konať dva týždne po prvom, a teda v nedeľu 24. apríla.
Kandidáti na prezidenta
Cieľom súčasného prezidenta Emmanuela Macrona je vyhrať aj druhé funkčné obdobie. Macrona označujú ako centristu. Reprezentuje stranu Republika v pohybe a priťahuje voličov sprava aj zľava, uvádza bbc.com.
Napriek tomu, že je favoritom, nachádza sa v ťažkej pozícii. Francúzi si naposledy zvoli úradujúceho prezidenta v roku 2002, kedy svoju pozíciu obhájil Jacques Chirac.
Macron odmietol debatovať so svojimi oponentmi a sám takmer neviedol kampaň.
Jeho vyzývateľkou je Marine Le Penová, ktorá sa za posledné desaťročie stala symbolom francúzskej krajnej pravice. V politickom súboji sa s Macronom stretla už v prezidentských voľbách v roku 2017, no so značným rozdielom prehrala.
Zmiernenie jej tónu v súvislosti s hlavnými témami, akými sú islam a euroskepticizmus – sú podľa odborníkov snahou získať voličov mimo jej krajne pravicovej základne. Napriek tomu jej dve hlavné priority sú: „zastavenie nekontrolovanej imigrácie“ a „vykorenenie islamistických ideológií“.
Tretím najvýraznejším kandidátom na post francúzskeho prezidenta je spisovateľ a novinár Eric Zemour. Známy je svojimi nekompromisnými postojmi k islamu, deťom s nefrancúzskymi menami a imigrácii. Dvakrát ho odsúdili za podnecovanie rasovej alebo náboženskej nenávisti.
Čo hovoria prieskumy
Úradujúci prezident Macron viedol v prieskumoch minimálne počas posledných 6 mesiacov. Úroveň jeho podpory od januára neklesla pod 24 % a v prvých týždňoch konfliktu na Ukrajine stúpla až na 31 %.
Jeho najväčšia rivalka Marine Le Penová sa s prestávkami drží na druhom mieste – na konci marca dosiahla maximum 21 %.
Všetko nasvedčuje, že Francúzi budú svedkami reprízy volieb z rok 2017.
Ale zatiaľ čo Macron minule vyhral s takmer dvoma tretinami hlasov, prieskumy naznačujú, že tento rok by súboj Macrona a Le Penovej mohol byť oveľa dramatickejší.
Hlavné témy volieb
Tému pandemickej krízy vo francúzskej predvolebnej kampani vystriedala kríza bezpečnostná. No kým tá prvá šance prezidentovi Emanuelovi Macronovi skôr znižovala, tá druhá ich zvyšuje. V relácii RTVS Večera s Havranom to vysvetlil expert na geopolitiku François Gemenne.
„Vojnou na Ukrajine sa celá situácia zmenila. Očakávali sme kampaň zameranú na identitu, migráciu, islam, čiže kampaň, ktorá je vodou na mlyn extrémistom, no vďaka vojne sa musela sústrediť na medzinárodnú stratégiu, geopolitiku, bezpečnosť, obranu. Nehovoriac o tom, že extrémna pravica, ale aj extrémna ľavica Putina donedávna obdivovali,“ povedal.
Emanuel Macron sa snažil do poslednej chvíle odradiť šéfa Kremľa od agresie, bol jedným z najviditeľnejších lídrov Únie. Po jej vypuknutí však s prijatím sankcií neváhal.
Médiá tiež upozorňujú, že Macron zmenil aj svoj výzor. Na verejnosti sa začal objavovať v mikine vojenskej elitnej jednotky a neoholený, akoby chcel pripomínať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Snaží sa zaujať post vojenského lídra. Táto situácia zvýhodňuje súčasného prezidenta. Ovplyvňuje záležitosti na medzinárodnej, na diplomatickej úrovni. A je tu istý emocionálny reflex, ktorí ľudí vedie k tomu, aby sa zjednotili práve pod vedením tohto človeka, lebo jeho konkurenti nemajú takú silnú pozíciu,“ povedal v relácii RTVS Yves Bertoncini, riaditeľ Inštitútu Jacqua Delorsa.
Hovorí sa aj o energetickej nezávislosti a migrácii
Vojnový konflikt na Ukrajine vniesol do francúzskej kampane okrem témy bezpečnosti aj diskusiu o energetickej nezávislosti. Francúzsko je však v oveľa lepšej pozícii ako Slovensko.
Z Ruska dováža 17 % zemného plynu a 9 % ropy. No napriek tomu i táto téma prináša body Emanuelovi Macronovi.
„Prezident Macron nevystupuje ako niekto kto vedie kampaň, ale ako niekto kto koná, kto manažuje, kto má moc,“ uviedol sociológ Fabien Truong.
Francúzsko zaznamenalo aj pokles nezamestnanosti, a to na 7,4 %, čo je síce tesne nad priemerom eurozóny, ale blízko k cieľu, ktorý si Macron stanovil, keď sa dostal k moci, a to 7 percent.
Pokiaľ ide o imigráciu, oficiálne štatistiky naznačujú, že v roku 2020 žilo vo Francúzsku približne 6,8 milióna prisťahovalcov. Asi tretinu tvorili Európania z krajín Európskej únie aj z krajín mimo nej.
Najväčšou zahraničnou komunitou sú Alžírčania, nasledujú Maročania a Portugalci.
Kto bude mať najbližšie k moci, ktorá leží v Elyzejskom paláci bude jasnejšie už v nedeľu (10. 4.) večer. Definitívne rozhodnutie sa však očakáva až v druhom kole.
