„Zločiny, ktoré sa držia v tajnosti, akoby ani neexistovali. Ukážte ich na svetle, popíšte ich, zaútočte na ne, zosmiešnite ich v tlači. Skôr alebo neskôr ich verejná mienka zničí.“ Aj to hlásil americký publicista maďarského pôvodu, novinár a vydavateľ Joseph Pulitzer. V nedeľu (10. 4.) uplynulo 175 rokov od jeho narodenia.
V dejinách americkej a svetovej žurnalistiky zostal zapísaný ako úspešný vydavateľ a zakladateľ investigatívnej žurnalistiky. Na Kolumbijskej univerzite v New Yorku otváral prvé štúdium žurnalistiky v USA a na záver kariéry založil Pulitzerovu cenu s fondom dva milióny dolárov.
Sprevádzali ho zdravotné problémy
Joseph Pulitzer sa narodil 10. apríla 1847 v maďarskom meste Makó. Od detstva mal problémy so zrakom. Keď ho v rodnej krajine odmietli vziať do armády, emigroval do USA. Stal sa vojakom, po občianskej vojne zostal žiť na juhu USA v meste St. Louis.
Tam sa pretĺkal v rôznych príležitostných zamestnaniach, študoval angličtinu a právo, prispieval do nemeckého denníka Westliche Post. Ambiciózny a tvrdo pracujúci Pulitzer sa v roku 1872 stal majiteľom týchto novín a v roku 1878, keď získal ďalšie noviny The Evening Dispatch, vytvoril z nich Post-Dispatch.
Lekári mu pre zhoršujúci sa zdravotný stav odporúčali zmeniť podnebie. Cestou na liečebný pobyt do Európy v roku 1883 sa zastavil v americkom New Yorku.
Najsilnejší vydavateľ či otec bulváru
V New Yorku mu naskytol výhodný obchod – kúpil noviny New York World, a tak z cestovania nebolo nič. Začal budovať vydavateľské impérium.
V roku 1887 založil denník New York Evening World a stal sa najsilnejším vydavateľom periodickej tlače v USA. Nad svojím vydavateľským impériom si zachoval vplyv aj neskôr, keď už bol takmer slepý.
Žurnalista Joseph Pulitzer sa počas svojej aktívnej novinárskej činnosti venoval odhaľovaniu korupcie a objasňovaniu rôznych káuz, ktoré zaujímali verejnosť. Neustále sa snažil, aby jeho noviny boli prístupné širokej verejnosti nielen cenou, ale aj nezávislým obsahom.
Pulitzer je okrem toho považovaný aj za jedného zo zakladateľov bulváru. Spolu s Williamom Randolphom Hearstom (vlastníkom New York Journal) viedli akúsi mediálnu vojnu a popri investigatívnych článkoch zverejňovali aj škandály, zločiny a senzácie. Pulitzer zaviedol palcové a chytľavé titulky a zmenil tiež typ písma či hierarchiu stránok. Riadil sa mottom „vysoký náklad je základ“.
Oceňujú čoraz viac kategórií
Pulitzer zomrel 29. októbra 1911 na svojej jachte v americkom meste Charleston vo veku 64 rokov.
V testamente z roku 1904 určil dva milióny dolárov z pozostalosti na založenie školy pre žurnalistov na Kolumbijskej univerzite. Ďalšiu jeho vôľu, udeľovanie novinárskych cien nesúcich jeho meno, splnili v roku 1915. Prvé novinárske ceny odovzdali na základe odporúčania výboru Kolumbijskej univerzity v roku 1917.
Podľa Pulitzerovho závetu sa odovzdávali štyri ceny za žurnalistiku, štyri za umenie v kategóriách americký román, americká dráma inscenovaná v New Yorku, kniha o histórii USA, životopis amerického občana a udeľovali sa štyri štipendiá. V súčasnosti sa okrem toho udeľujú aj špeciálne ceny.
Ocenenie za poéziu pridali do zoznamu v roku 1922, od roku 1962 oceňujú aj literatúru faktu. Ďalšia zmena nastala v roku 1999. Od tohto roku sa o ceny v kategórii služba verejnosti mohli uchádzať aj príspevky publikované na internete s podmienkou, že médium má aj tlačenú formu.
Od roku 2006 rozšírili túto možnosť na všetky kategórie a v roku 2009 sa upustilo od podmienky tlačenej podoby. V roku 2008 sa pristúpilo aj k oceňovaniu populárnej hudby.
Pulitzerových 14 cien v kategórii žurnalistika a päť v kategóriách literatúra, dráma a hudba sa odovzdávajú každoročne v máji na slávnostnej ceremónii na pôde Kolumbijskej univerzity mesiac po vyhlásení ich držiteľov za predošlý rok. Slávnosť sa organizuje od roku 1984. Dovtedy sa ceny posielali laureátom poštou.
