Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Pácha Rusko na Ukrajine genocídu? Názory odborníkov sa rozchádzajú

Mnohí lídri sa slovo genocída zdráhajú vysloviť.

Pácha Rusko na Ukrajine genocídu? Názory odborníkov sa rozchádzajú
Dobrovoľníci nakladajú telá mŕtvych civilistov z Buče do nákladného auta. Foto: TASR/AP

Ukrajina a Rusko sa dohodli na otvorení humanitárneho koridoru pre evakuáciu žien, detí a seniorov z Mariupola. Vedenie mesta dúfa, že ruské sily tentokrát pokoj zbraní dodržia. Z mesta by tak mohlo utiecť aspoň 6 000 ľudí.

V prípade Mariupola, Buče, Boroďanky a najnovšie aj v Izjume pri Charkove sa čoraz častejšie hovorí o “genocíde”. Toto slovo často používa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeho rétoriku opakujú aj svetoví lídri ako americký prezident Joe Biden či britský premiér Boris Johnson.

Odborníci sa však zhodujú, že i keď sú činy ruskej armády brutálne a zaobchádzanie s civilistami neľudské, na používanie slova genocída môže byť ešte priskoro. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Kristína Chrenková.

Nejednotnosť svetových lídrov

Keď sa po stiahnutí ruských vojsk z Buče ukázalo, akých zločinov sa armáda najväčšej krajiny sveta dopustila, Zelenskyj odkázal svetu, že neďaleko Kyjeva sa stala skutočná genocída.

Hoci sa k jeho slovám pridali ďalší svetoví lídri, mnohí sa slovo genocída v súvislosti s Ukrajinou stále zdráhajú vysloviť. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý varoval pred eskaláciou rétoriky.

I keď história bude možno raz dávať za pravdu politikom, ktorí volili tvrdšie slová, experti sa dnes prikláňajú skôr na stranu tých, ktorí používajú miernejší slovník. Pre Rádiožurnál to povedala známa ukrajinská odborníčka na ľudské práva Kateryna Busolová.

“To, čo sa na začiatku zdalo ako vojnové zločiny, dnes môžeme klasifikovať ako zločiny proti ľudskosti, teda systematické a rozsiahle útoky na civilné obyvateľstvo s cieľom realizovať politiku nejakej krajiny,“ vysvetlila.

„Dnes už vidíme čoraz viac znakov genocídneho úmyslu Ruska. Z právneho pohľadu ešte však budeme potrebovať ďalšie dôkazy na to, aby sme Moskve dokázali aj úmysel,” dodala.

Názory odborníkov sa líšia

Súhlasí s ňou aj Eugene Finkel, odborník na medzinárodné právo z Univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý si všimol, že tento zámer Rusko už aj opísalo v článku, ktorý vyšiel v štátnej agentúre RIA Novosti pod názvom „Čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou“.

Autor hovorí, že ukrajinských nacionalistov by mali zlikvidovať a ľudí prevychovať. Ukrajina by mala prísť o svoj názov a Ukrajinci o svoju identitu.

“Ide o veľmi znepokojujúci článok, de facto genocídny program, ktorý síce nepodpísala hlava štátu, no publikovali ho v štátnom médiu. Keď si to spojíte s ďalšími vystúpeniami ruského prezidenta, na ktorých hovorí, že vojna na Ukrajine je odôvodnená, tak nám to ukazuje ucelený obrázok celkovej politiky a zámeru Moskvy,” zdôraznila Busolová.

Slová však ešte nie sú činy, dodávajú ďalší odborníci a dokazovanie je v prípade genocídy nesmierne náročné, rozhodnúť by mal medzinárodný súd.

Iní experti však v tejto súvislosti tvrdia, že či ide o genocídu, alebo nie, svetové spoločenstvo by sa nemalo len nečinne prizerať a malo by Ukrajine pomôcť.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Rádiožurnál