Príbeh českej obce Lidice sa zapísal do histórie čiernymi písmenami a dodnes vyvoláva zimomriavky z hrôz druhej svetovej vojny.
Zavraždenie 340 obyvateľov tejto dediny a jej vypálenie malo slúžiť ako výstraha. Malo varovať tých, ktorí by sa odvážili bojovať proti nacistickej ideológii.
Lidice mali navždy vymazať z mapy sveta, no napokon vzbudili vlnu solidarity a odpor proti zlu, ktoré predstavovala Tretia ríša. Od vypálenia tejto českej obce uplynulo presne 80 rokov.
Odveta za atentát na Heydricha
Tragické udalosti v Lidiciach, ktoré sa začali v noci z 9. na 10. júna 1942 boli odvetou. Išlo o pomstu za atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha.
Československí výsadkári, rotmajstri Jozef Gabčík a Jan Kubiš útok uskutočnili ešte 27. mája 1942.
Reinhard Heydrich 4. júna 1942 svojim zraneniam podľahol a následky atentátu známeho aj ako operácia Anthropoid na seba nenechali dlho čakať. Heydrich bol tretí najmocnejší muž nacistického Nemecka, šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) a koordinátor konečného riešenia židovskej otázky.
Novovymenovaný zastupujúci ríšsky protektor Kurt Daluege vyhlásil stanné právo a došlo k masovým popravám – zabili vyše 1 000 osôb. Ríšsky vodca a kancelár Adolf Hitler najskôr požadoval, aby za atentát zaplatilo životmi 10 000 rukojemníkov.
Lidice vybrali na základe omylu
Z obavy pred všeobecným povstaním sa napokon pod vplyvom tajomníka ríšskeho protektora Karla Hermanna Franka rozhodol inak. Obeťami nacistického besnenia sa stali obyvatelia malej dedinky pri Prahe s názvom Lidice.
Rozhodnutie vyhladiť stredočeské Lidice padlo v deň Heydrichovho pohrebu v Berlíne. V noci na 10. júna gestapo a polícia Lidice obkľúčili a začali so zatýkaním a vraždením obyvateľov aj s vypaľovaním domov. Krutosť, s akou si nemecké jednotky počínali, vzbudila vlnu rozhorčenia po celom svete.
Dôvodom malo byť najmä to, že z tejto lokality pochádzal istý Josef Horák. Toho gestapo mylne upodozrievalo z atentátu na Heydricha. Nešťastný osud ľudí z Lidíc sa začal napĺňať 10. júna 1942 aj napriek tomu, že voči Horákovi nenašli žiadne reálne dôkazy.
Na záhrade statku Horákových zastrelili 173 mužov a chlapcov, ktorí boli starší ako 15 rokov. Ženy spolu s deťmi odvliekli do budovy telocvične v priestoroch vtedajšieho gymnázia v Kladne a po troch dňoch ich od seba násilne odlúčili.
Posledná dnes žijúca lidická žena Jaroslava Skleničková mala vtedy 16 rokov. „Otec ma vzal a odviedol k dverám. Hovoril mi: Snáď dá Boh, že sa ešte uvidíme. A ja si hovorím, čo ten otec blábolí, veď sme o dva dni späť,“ spomína pre CT24.
Bolo pol štvrtej ráno 10. júna 1942. Otca Jaroslavy Skleničkovej, vtedy Suchánkovej, zobudil klepot drevenej protézy miestneho trafikanta, ktorého viedli nacisti. „Hovoril si, čo sú to za zvuky, tak sa šiel pozrieť a keď ich videl, tak pochopil, že to nebude sranda,“ opisuje jeho dcéra.
Okrem nej je nažive už iba jedenásť lidických detí. Tým bolo v čase tragédie štrnásť dní až jeden rok, takže si nemôžu pamätať, čo sa udialo.
Z pôvodných zhruba päťsto obyvateľov Lidíc vojnu prežilo len 143 žien a sedemnásť detí.
Ženy poslali do koncentračného tábora
Väčšinu žien deportovali do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku a deti poslali na prevýchovu alebo zavraždili v nacistickom vyhladzovacom tábore v poľskom Chelmne.
Symbolický odpor proti nemeckým bezpečnostným jednotkám prejavil miestny katolícky kňaz Josef Štemberka, ktorý odmietol milosť nacistov a až do poslednej chvíle poskytoval obyvateľom Lidíc duchovnú útechu.
Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov. Dedinu, v ktorej sa nachádzali desiatky domov zrovnali so zemou – najskôr ju zničili vypálením a následne plastickými trhavinami.
Kostol svätého Martina istý čas vzdoroval explóziám, no napokon sa premenil v ruinu. Likvidačná čata zdemolovala aj cintorín, nebránila sa ani vykrádaniu hrobov a hanobeniu mŕtvych.
Obec Lidice obnovili
Všetky terénne úpravy, ktoré dokonca zahŕňali aj zmenu koryta potoka, boli dokončené až v roku 1943. Správa o brutálnej akcii v Lidiciach sa rozšírila do sveta a vzbudila súcit najmä v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch amerických.
Tieto krajiny sa postarali o to, aby bola pamiatka na Lidice zachovaná. V Británii vzniklo hnutie „Lidice Shall Live“ (Lidice budú žiť), ktoré usporiadalo zbierku na výstavbu nových Lidíc.
Už v lete 1947 bol približne 300 metrov od vypálenej obce položený základný kameň nových Lidíc a v máji 1948 sa začalo s výstavbou prvých domov.
Tragickú históriu Lidíc pripomína národná kultúrna pamiatka Pamätník Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.
V Protektoráte Čechy a Morava sa stali terčom nemeckých represálií aj obce a osady ako napríklad Ležáky, Javoříčko, Leskovec, Ploština, Prlov či Vařákovy Paseky.
V roku 2011 natočili český film Lidice, ktorý zobrazuje tragédiu tejto obce.
Poslednou pamiatkou sú orechy
Udalosti od štvrtka (9. 6.) pripomína nové pamätné miesto na pražskom Veleslavíne. Rastú tam stromy vypestované z orechov, ktoré dvaja chlapci v lete 1942 tajne nazbierali vo vypálených Lidiciach. Obec pritom v tom čase prísne strážili nacisti.
Príbeh popísal Vladimír Procházka. Pamätal si ho z rozprávania príbuzných, ktorí orechy priniesli a zasadili. „Niektoré z orechov boli popraskané žiarou z horiacich stavieb a niektoré ešte v zelenej šupke. Už vtedy cítili, že tieto orechy sú vlastne asi úplne poslednou hmatateľnou pamiatkou na Lidice,“ povedal pre CT24.
Zo šiestich desiatok orechov, ktoré podľa spomienok Vladimíra Procházku v Prahe vo Veleslavíne zasadil jeho otec, je ich na mieste dnes už len šesť.
