Pred 80 rokmi, 4. júna 1942, zomrel na následky zranení z atentátu v pražskej nemocnici na Bulovke nemecký ríšsky protektor Reinhard Heydrich. Po Himmlerovi bol považovaný za druhého najvplyvnejšieho muža ozbrojených zložiek SS a za tretieho najsilnejšieho človeka v nacistickom Nemecku.
27. mája 1942 na jeho vozidlo po ceste na Pražský hrad zaútočili v ostrej zákrute v Prahe-Libni československí parašutisti. Atentát vykonali Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík. Hoci Gabčíkovi zlyhal samopal Sten, Heydricha zranil výbuch špeciálne upraveného ručného granátu, ktorý hodil Kubiš.
S atentátnikmi spolupracovali aj ďalší vojaci – Josef Valčík, Adolf Opálka, Jaroslav Švarc, Josef Bublík a Jan Hrubý. Bohužiaľ, atentát na vysoko postaveného nacistu nezostal bez odozvy z nemeckej strany.
Lidice ako symbol besnenia
Po atentáte na ríšskeho protektora nasledovalo vyhlásenie stanného práva a masové popravy. Odveta Nemcov vyvrcholila 10. júna 1942 vypálením stredočeskej obce Lidice, ktoré Nemci odôvodnili tým, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti.
Priamo v obci nacisti na základe rozkazu štátneho tajomníka úradu ríšskeho protektora Karla Hermanna Franka na záhrade Horákovho statku zastrelili 173 mužov, mnoho žien a detí deportovalido koncentračných táborov Chelmno a Ravensbrück.
Časť lidických detí bolo uznaných z rasového hľadiska vhodných na prevýchovu v nemeckých rodinách. Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov (192 mužov, 60 žien a 88 detí). V rokoch 1945 až 1947 sa podarilo nájsť deväť detí odvedených do Nemecka. Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň.
Za lidickú tragédiu bol 24. apríla 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorého odsúdili za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Československej republiky Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku.
Po vojne obec obnovili
Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov.
V roku 1947 položili základný kameň nových Lidíc a v máji 1948 sa v nich začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život, pričom v obci žije v súčasnosti približne 560 obyvateľov.
Tragickú históriu Lidíc pripomína Národná kultúrna pamiatka Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.
Tragickú históriu Lidíc pripomína Národná kultúrna pamiatka Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.
Detské obete vojny pripomína bronzové súsošie lidických detí od sochárky prof. Marie Uchytilovej, ktoré takmer dvadsať rokov vytvárala od roku 1969. Súsošie pozostáva z osemdesiatich dvoch detských sôch v nadživotnej veľkosti, dívajúcich sa do údolia, z ktorých je 42 dievčat a 40 chlapcov, zavraždených v Lidiciach v roku 1942.
Historicky prvým nemeckých prezidentom, ktorý od skončenia druhej svetovej vojny navštívil 10. októbra 2012 Lidice, bol Joachim Gauck. Dovtedy bol v Lidiciach najvyšším prítomným nemeckým politickým predstaviteľom iba dlhoročný spolkový kancelár Helmut Kohl.
Neboli to len Lidice, ktoré sa stali v Protektoráte Čechy a Morava obeťou nemeckých represálií. Nevyhli sa im ani obec Ležáky, osada Javoříčko neďaleko Bouzova a tiež obce a osady, ako napr. Leskovec, Ploština, Prlov, Vařákovy Paseky.
